Dielo tejto autorky je tým najpodrobnejším a najlepším vysvetlením toho, ako si vytvárame svoje životy, zážitky a skúsenosti. Nájdete v nich jedinečne jasný a logický návod, ako dosahovať to, čo chcete, a nemať vo svojej realite to, čo nechcete. Zároveň pochopíte, prečo sa vám doteraz nedarilo dosiahnuť niečo, čo ste chceli. Predovšetkým však začnete mať úplne iný, výrazne lepší pocit zo života, a to bez ohľadu na to, čo práve máte či nemáte…

Kľúč k vedomej tvorbe vlastnej reality spočíva v cielenom usmerňovaní myšlienok, pričom sa treba riadiť svojimi pocitmi. Naše pocity nám totiž v ktorejkoľvek chvíli prezradia, k čomu smerujeme, ako vibrujeme a teda čo si vytvárame alebo priťahujeme.

Zmyslom života v tejto hmotnej realite je tvoriť – vytvárať rôzne veci a zážitky, a to každý podľa svojich individuálnych chutí a preferencií.

Takto si svoj život tvorí každý. Avšak rozdiel medzi tvorením nevedomým a vedomým, zámerným, je dosť podstatný. Kvalita nášho prežívania a užívania si toho, čo zažívame, sa totiž zásadne mení, keď začneme chápať určité súvislosti; využívať svoju slobodnú vôľu na to, aby sme CIELENE mysleli v súlade s tým, čo chceme.

Takmer trvalé šťastie a dobrý pocit zo života sa dosahuje schopnosťou cítiť sa dobre za akýchkoľvek okolností. Základom sú dve veci: 1) mať vedomý zámer cítiť sa dobre;  2) cibriť si schopnosť usmerňovať svoje myšlienky tak, aby sme sa cítili dobre, respektíve o čosi lepšie než pred chvíľou (alebo vo chvíli, kedy sme mali nepríjemnú myšlienku, názor alebo presvedčenie).

Všetko, čo si myslíme, alebo čo nahlas vyjadrujeme, totiž ovplyvňuje to, ako sa cítime. Keď si začneme myslieť niečo iné, začneme sa aj inak cítiť (to je jedno, či v zmysle od horšiemu k lepšiemu, alebo naopak). Táto súvislosť je veľmi ľahko overiteľná. Začnite si to sledovať a uvidíte!

Problém môže nastať v prípade, že si človek vlastne nie je dosť dobre vedomý toho, ako sa vlastne naozaj cíti. Na mnohé pocity a nálady (a špeciálne v súvislosti s určitými témami) sme totiž navyknutí.

Kľúčové je preto začať si naozaj úprimne všímať a priznávať, ako sa vlastne cítime. Zo skúsenosti a pozorovania totiž vyplýva, že ľudia všeobecne 1) buď nie sú naučení vnímať, ako sa cítia naozaj; alebo 2) možno to vnímajú, ale nechcú si to priznať – lebo majú potrebu sami seba aj ostatných presviedčať, akí sú pozitívni, dobrí, odpúšťajúci, v pohode a nad vecou a pod.

Veľmi závažný je aj náš návyk odôvodňovať a obhajovať si, ako sa cítime. O to ale vôbec nejde!!! Vesmíru – a v podstate aj všetkým ostatným – je dosť jedno, či ste naštvaní, ukrivdení, rozhorčení, smutní, depresívni, veselí, energickí, vtipní a pod. preto, lebo na to máte vážny dôvod. Zákon príťažlivosti reaguje na to, ako sa cítite, a teda na vaše vibrácie, bez akéhokoľvek morálneho posudzovania.

V mnohých situáciách je revolučné začať si klásť otázku: „Čo je pre mňa dôležitejšie – mať pravdu, alebo cítiť sa dobre?“

Akonáhle si uvedomíte, že sa proste chcete cítiť dobre, alebo inak povedané, že už máte dosť toho cítiť sa mizerne, dochádza k radikálnemu obratu a môže sa započať zmena. V prvom rade vo vašom vnútri; a postupne – lebo tak vraví zákon – aj navonok, v podobe udalostí a okolností.

Dôležitejšie ako akákoľvek zmena okolností či udalostí je však práve tá zmena vnútorná. Tú keď sa naučíte dosahovať a vylaďovať, máte vyhrané. Dosahovať znovu a znovu, ustavične, v prúde normálneho života, ktorý aj tomu najduchovnejšiemu či najosvietenejšiemu človeku nutne prináša rôzne veci, dobré aj horšie. Učenie Esther Hicks tomu hovorí kontrast. Večný kontrast, bez ktorého by nebol žiadny vývoj, žiadne tvorenie, žiadne odpovede na žiadne otázky, žiadne riešenie žiadnych problémov. Tým pádom súlad – v reči tohto učenia ekvivalent pojmu osvietenie – nie je a nemôže byť ako vysokoškolský diplom, ktorý získavate na celý život. Je to niečo, čo buď je, alebo nie je v danom okamihu. A ak to nie je, vôbec to nie je na škodu – už v nasledujúcej chvíli vo vás môže súlad opäť začať vládnuť.

Ďalší princíp tohto učenia je, že každý človek môže mať, čo len chce, pretože zmyslom života v tejto hmotnej realite je tvoriť – vytvárať rôzne veci a zážitky, a to každý podľa svojich individuálnych chutí, možností, daností a preferencií.

Takto si svoj život tvorí každá jedna duša. Je tu len rozdiel medzi tvorením nevedomým a vedomým, zámerným či cieleným. Väčšina ľudí si totiž väčšinu svojich zážitkov a výsledkov vytvára nezámerne, nevedomky. Bez vnímania a chápania subtílnych súvislostí, a teda bez možnosti ovplyvňovať ich.

Všetko sa ale zásadne mení, keď začneme vedome chápať určité súvislosti; keď začneme používať svoju inteligenciu na to, aby sme určitým veciam rozumeli; keď začneme využívať svoju slobodnú vôľu na to, aby sme robili určité rozhodnutia a konali v súlade s tým, čo chceme a nechceme.

Niektorým ľuďom sa predstava toho, že by tu tieto určité súvislosti mohli byť, príliš nepáči. Lenže povedzte si úprimne – kedy sa cítite lepšie: keď ste (alebo si pripadáte) bezmocní, vydaní napospas nevyspytateľnej náhode či rôznym nepochopiteľným silám a faktorom; alebo keď viete, že veci ovplyvňujete vlastnými myšlienkami, postojmi a presvedčeniami?

Viac sa dozviete a naučíte z knihy Pros a dostaneš

 

Esther Hicks a Učenie Abraháma

Esther Hicks už pred niekoľkými desaťročiami po dlhej dobe meditovania (kedy jej nešlo o žiadny duchovný cieľ, jednoducho si len poctivo denne vyčlenila čas, kedy vypínala svoju myseľ a užívala si ten blažený stav dokonalého uvoľnenia a šíreho bytia) začala postupne vnímať „širšie vedomie“, ktoré jej vnukáva odpovede na otázky a rozmýšľanie o živote. Z praktických dôvodov si toto „širšie kolektívne vedomie“ pomenovala Abrahám a učenie, ktoré postupne vznikalo, je tým pádom nazývané Abrahámovo učenie (The Teachings of Abraham); odmieta však v súvislosti so svojou osobou výraz channeling. Napísala niekoľko kníh, hlavne však každú sobotu robí trojhodinový seminár v niektorom meste USA, ktorý má formu dialógov s účastníkmi. Abrahámovo učenie sa totiž rozvíja a vyvíja podľa otázok a žiadostí nás ľudí…

Je to učenie v mnohom odlišné od iných spirituálnych systémov a bežných „duchovných“ názorov. Hovorí totiž napríklad to, že bohatstvo (ani nič iné) nie je obmedzené ako koláč, z ktorého si tí draví a nenásytní odrežú obrovský kus, takže chudákom nemôže nič ostať. Alebo že nám neškodia žiadne potraviny, lieky a podobne, ale to, čo si o nich myslíme. Že naše vzťahy s inými sú ovplyvňované oveľa viac tým, čo si o daných jedincoch myslíme, ako tým, čo s nimi robíme či zažívame. Že nám nepomôže niekam odísť alebo sa s niekým rozísť, pokiaľ nezmeníme svoje vibrácie (a teda ťažisko svojej príťažlivej sily). Že tento svet netreba zachraňovať. Že každý jeden človek má svoju „vnútornú bytosť“ a spojenie so Zdrojom, ktoré s ním ustavične komunikujú, avšak on nemusí byť „naladený na príjem“; a že ak niekto nepočuje svoju vlastnú vnútornú bytosť, prečo by mal počuť nás?! Nikto nepotrebuje nikoho iného (ani nič špecifické) na to, aby sa vyliečil alebo skrátka žil šťastne a naplnene – a na druhej strane tu fungujeme v úžasnom prepojení a spolutvorení…


foto: eugenika +pixabay.com/


Súvisiace články:

Tip na knihu: Janka Kajánková – Ako prekonať stavy utrpenia

 

Radikálne iný pohľad na ekológiu a na to, aké zlé je to so svetom

 

– Tip na knihu: Radikální karma

 

– Tip na knihu: Paul Ferrini a jeho knihy


 

(Prečítané 105 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár