Práve som si čítala rôzne astrologické predpovede na tento rok, keď mi zazvonil telefón. Zúfalá kamarátka volala, že potrebuje ihneď ísť na „pokec“, inak sa zblázni. Dôležité, dôležité, dôležité – ozýval sa môj vnútorný hlas a tak som sa hneď vybrala za ňou, do našej obľúbenej reštiky, kde chodieva naozaj málokto, takže intimita je zachovaná a domáce odpočúvajúce uši sú odstránené. Do tej reštaurácie nechodia ľudia preto, lebo ceny sú tam pre 99% (chichi) privysoké, ale Táňa na to má.

Je veľmi bohatá, pekne domodelovaná na plastickej chirurgii aj pravidelnej kozmetike, starostlivosť o vlasy nezanedbáva a vždy je krásne oblečená v modeloch, za ktoré by sa nehanbila ani jedna hollywoodska hviezda. Skrátka tip-top „pani dokonalá“. Napriek tomu, že je všetko na nej dokonalé a pre povrchného pozorovateľa úžasné, citlivejší ľudia sa pri pohľade do jej očí prepadajú do nekonečných hĺbok smútku. Z čoho pramení? Práve o tom sme sa chceli rozprávať. Teda ja som skôr robila bútľavú vŕbu. Rozprávala Táňa.

Manžel (už dávno ho nemiluje, lebo on na svete najviac miluje peniaze, ale zarába ich len kvôli rodine, samozrejme!) ju znova zbil. Nebolo to po prvý raz a musím podotknúť, že Táňa nemá slabučkú povaha žien, ktoré si priam koledujú o bitku. Napriek tomu, čas od času jej manžel použije päste, aby uvoľnil nahromadenú žiarlivosť. Je to dosť nepochopiteľné, lebo do polohy- dokonalá, reprezentatívna a krásna- ju nahnal on. Vždy túžil po tom, aby mu okrem áut a životného štýlu závideli aj ženu. Stalo sa! Lenže občas ho to jednoducho prevalcuje a on chráni svoj majetok všetkými dostupnými formami. A „majetok“? Má pocit, že zahynie, nie kvôli modrinám, ale kvôli úplnému pocitu neslobody, hoci navonok sa im tak voľne dýcha…(veď predsa majú všetko, na čo si spomenú).

Keď som sa jej pýtala, prečo sa v záujme svojho zdravia (už má kopu zdravotných problémov, na riešenie, ktorých míňa tisíce eur, ale napriek tomu problémy neustupujú ) neodsťahuje, dozvedela som sa celý rad dôvodov, dcéra by ťažko znášala rozvod (nebola by jediná), nevie, či by jej po rozvode nechal dosť peňazí, aby si udržala životný štandard, samozrejme nie kvôli sebe, iba kvôli dcére (ešte, že sa má na koho vyhovoriť), majú priveľa spoločných známych, čo by si pomysleli? A aj rodina je rozvetvená… (no, čo asi? Že si konečne dali slobodu), on je v praktických veciach taký nemotorný, neprežil by bez nej (dnes už existujú profesionálne gazdinky, ktoré sa o všetko postarajú. Navaria, upracú, vyperú, nakúpia a „páníčka“ to vyjde lacnejšie ako manželka). On by neprežil, že ho sklamala. Má rád, keď mu veci vychádzajú na 100%. (To je jeho problém. Možno by mu pomohlo zistenie, že všetko nemusí vyjsť).

Čím dlhšie hovorila a čím som ja mala kratšie poznámky, o to väčšia medzera vznikala medzi nami. Chvíľami som mala pocit, že treba ujsť. Ona nechce radu, ona si chce potvrdiť, že manželstvo bez lásky, dôvery a úcty sa dá udržať, keď je zlepené spoločným majetkom. Dobrovoľne by si pritom zobrala na seba choroby, smútok, nešťastie, len aby navonok vyzeralo všetko dokonale. Skúsila som jej povedať, že časy sa menia a ona, tak ako každý z nás, je súčasťou tejto zmeny a pár úderov malo pomôcť prebudiť v nej chuť spoznať samu seba a začať žiť svoj život. Na to som sa dozvedela, že ona presne vie, ako by to bolo, keby odišla. Namiesto vily by bývala v nejakom byte a namiesto istoty, že „jej chlap“ vždy všetko vybaví, by bola na všetko sama. Nie, že by si nevedela pomôcť, ale takto sa jej (jej egu) to páči omnoho viac. A keď dcéra odíde, zostala by osamelá…

Chcela som vedieť, či je veštica, keď to tak dobre vie. Prečo tam nezakomponovala niečo nové, neznáme, príjemné, prekvapujúce, romantické… Také veci sú len vo filmoch a ja som realistka, odpovedala.

Nemalo význam trápiť sa ďalej zbytočnou konverzáciou. Sklamané jedna z druhej sme sa rozlúčili. Po návrate domov som si znova prečítala kúsok z jedného chanellingu a tešila som sa na každý nový deň a tento som vyhodnotila ako skvelý. Nenechala som si vziať radosť, nenechala som sa zatiahnuť do cudzích problémov, aj keď šlo o kamarátku, „nepáchala som dobro“ pritakávaním na jej spôsob myslenia, neodsúdila som jej ani jeho správanie.Dala som si po tomto stretnutí desať bodov z desiatich, lebo som sa vzdala zopár schém, ktoré právom patria mojej minulosti a dočítala som ten zaujímavý channeling, ktorý mi potvrdil, že informácií ako žiť po novom je tu už naozaj dosť. Stačí už len začať – takže úryvok z tejto správy možno naštartuje aj vás:

Chceli by ste cítiť a vnímať len to dobré, aj keby to znamenalo veľký skok do neznáma, kde ani netušíte, čo vás čaká a aké to bude. Aj keď to prinesie mnoho zmien, ste ochotní jednať, meniť, presúvať, vzdať sa starých vecí a schém myslenia. Takto sa dostanete omnoho hlbšie ku svojej podstate, čo vám dodá väčšiu istotu a sebadôveru. Aj keď sa spočiatku bude zdať, že ste sa zbytočne vzdali mnohých vecí, bude to v poriadku a bude to mať význam. Dôležitý je pocit, že všetko, čo robíte je to, čo naozaj máte urobiť pre to, aby ste žili naozajstne v súlade so sebou samým. V súlade s tým, kto naozaj ste. Po všetkom čoho sa vzdáte, vznikne prázdny priestor, ktorý bude v súlade s vesmírnymi zákonmi naplnený niečím novým, pre vás podstatným. Budete ako strelka na kompase, ktorá sa otočí vždy správnym smerom. Netreba nič plánovať, treba len naplno prežiť každý jeden okamih. Opustite veci, ktoré vo vás vyvolávajú nedobrý pocit. Už pri náznaku nevôle odíďte tam, kde máte pocit radosti a spokojnosti, či sa to týka ľudí, udalostí alebo myšlienok. Nemusíte vedieť, kam vedie cesta po ktorej kráčate, nech vám stačí, že ste na nej šťastní.


Súvisiace články:






foto: https://pixabay.com/


(Prečítané 389 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár