Priznám sa, že som mal trochu obavy si pozrieť tento seriál. Akýsi nepríjemný pocit, či mi tvorcovia holými dokumentárnymi faktami neznechutia môj postoj a obdiv k tomuto známemu indickému mystikovi.

Tento seriál z produkcie Netflix nie je žiadna novinka, mal som na neho zálusk už od začiatku minulého roka. Ale jednak z osobnostného hľadiska ako, dá sa povedať insider, ktorý prešiel mnohými oshovými meditáciami, prečítal x kníh, napočúval a napozeral v originále ešte viac jeho prednášok a strávil aj nejaký čas priamo v meditačnom centre v Púne (India), na druhej strane z profesného hľadiska redaktor vydavateľstva, ktoré vydalo viac ako 50 jeho publikácii, som mal už svoj vyhranený a mnohými skúsenosťami overený názor na hnutie, učenie i samotného „gurua“… ale čo si budeme hovoriť, mal som proste strach si tento dokument pozrieť, že sa mi zrúti časť mojej minulosti. A dnes mi je jasné, že ten strach bol aj celkom opodstatnený 🙂

Kto vie a kto nie, slávny a veľmi neortodoxný mystik Osho, začiatkom 80tych rokov známy pod menom Bhagvan Rajneesh, sa rozhodol založiť vlastné komunitné centrum v americkom Oregone. Veľká vec. Lebo napokon uprostred pustatiny vzniklo mesto s populáciou niekoľkotisíc stálych obyvateľov, vlastnou políciou, letiskom, bankou, nemocnicou, obrábanými poliami, atď.

A ako to už býva, keď sa stretnú dva naprosto odlišné svety, v tomto prípade uletení, slobodomyseľní, intelektuálne podkutí a sexuálne neviazaní sanjásini s konzervatívnimi a až bigotne tradicionalistickými vidiečanmi, ktorí si nárokujú na krajinu ako ich vlastnú, tak to asi nemôže dopadnúť inak, ako nedorozumením a čoraz väčšou vzájomnou nevraživosťou. A ako to už býva, ak sa ani jedna skupina nesnaží nájsť vzájomné pochopenie, keď sa jedna strana povyšuje nad tých „balíkov“ zo zapadákova a druhá si nahovorí, že hentí nie sú nič viac ako maniakálni devianti, fanaticky zmanipulovaný diabolským indickým guruom, tak to neskončí happyendom. A ako to už býva… ale že dôjde až k vyzbrojovaniu, pokusom o vraždu či otrave obyvateľov neďalekého okresného mesta, to by už čakal ozaj málokto.

Nebudem ale spoilovať, pozrite si Wild Wild Country priatelia, tento skutočne veľmi profesionálne spracovaný dokument. Má to šesť častí, výbornú hudbu, veľmi pôsobivé dobové zábery a celý príbeh je vyvážene a pútavo vystavaný. Tvorcovia vymákli najmä ochotu ľudí, ktorí boli Oshovi najbližšie a nebáli sa otvorene prehovoriť aj o tých (svojich) temných stránkach, najmä Sheela(!) je úplne neskutočná. Čo v dokumente trochu možno chýba, je širší náhľad do oshovho učenia, navyše v kontexte doby (studená vojna, u mnohých existenciálny strach z jadrovej apokalypsy, Reaganov režim, atď). Veď jeho nasledovníkmi nebolo nejaké stádočko „potulných rybárov“ a prostoduchých veriacich, ale vzdelaná vyššia stredná vrstva, lekári, právnici, inžinieri. A práve ich vyjadrení a reakcií je poskromne, škoda.

Bohužiaľ (ako to už býva) ak sa úzka skupina ľudí dostane k veľkej moci, k možnosti rozhodovať o mnohých osudoch, tak len máloktorí z nich to dokážu ustáť a je to jedno, či ide o kresťanskú, orientálnu alebo politickú sektu. Krásna a lákavá idea, ba priam poslanie, vyzerá byť spočiatku cestou do neba a končí to neslávne. Ale neslávne a škandalózne nepôsobia v tomto dokumente iba uletení rajneeshovci, ale aj miestni obyvatelia a to aj teraz po 30tich rokoch a najdesivejší mi prišli oficiálni vládni predstavitelia a investigatívci. Šialené celé.

Najviac som bol samozrejme ale zvedavý na samotného Majstra. Ako sa v tom virvare zachová? Pred rokmi som čítal jeho autobiografiu i diela jeho nasledovníkov. Všetko to boli ale veľmi jednostranné a subjektívne pohľady na dianie. Ako to však vnímali všetky zúčastnené strany? Ako to spracovali nestranní režiséri? A tu priznávam, prišlo k istému sklamaniu. Hoc sa Osho aktívne nezúčastňoval na riadení ani budovaní komunity, zdržiaval sa verejnej komunikácie, žil v takmer naprostom ústraní, beztak je jasné, že o mnohých veciach vedel, ba mnohé dokázateľne koordinoval (prevzatie politickej moci v okrese a pod.) a na konci sa zachoval, slušne povedané, alibisticky. Áno, mnohé z akcií, ktoré sa udiali boli vyprovokované pôvodnými usadlíkmi a miestnymi či národnými inštitúciami (so svojim dvojitým metrom) a mnohé z toho nehorázneho, čo sa udialo, bola len obranná reakcia oshových oddaných, aby Rajneeshpuram nezanikol. Áno, užšie vedenie komúny sa stalo paranoidným a najmä oshovej osobnej sekretárke Sheele nadobro preskočilo. Áno, kto pozná Osha, vie, že si nikdy nedával servítku pred ústa, ale, že sa aj on zvezie na lacných emóciách, to som nečakal. Osvietený človek reaguje naprosto rovnako v každodenných a práve tak aj vo vypätých situáciách. To je voľná citácia jedného z oshových obľúbených výrokov. Bohužiaľ, tam mi to tak neprišlo.

Záver. Keď som sa ako 16 ročný začítal do Cesty bieleho oblaka a neskôr do Horčičného semienka, bolo mi, akoby mi niekto konečne otvoril oči. Neskutočná intenzita vhľadu! Neskôr, keď som sa pri meditácii Tratak, súfijským meditáciách či slávnej dynamickej meditácii dostával do zmenených stavov vedomia a tým čoraz viac do svojho stredu, pociťoval som nesmiernu vďaku k človeku, ktorý ma tak inšpiroval a viedol, k Oshovi. Alebo, keď som na brehu Gangy počúval jeho rozbor Budhovej Sútry srdca a od tej krásy mi tiekli slzy; keď sa nás 3000 bordovo odetých rehotalo vo veľkom pyramídovom auditóriu v Púne na oshových oplzlých vtipoch, aby nás vzápätí knokautoval vypointovaným transcendentálnym múdrom… Napokon, bola to práve oshova Oranžová kniha, ktorá ma nasmerovala k vipassane (o tom ale inokedy). Posledné roky síce stratilo oshove učenie pre mňa príťažlivosť, človek sa mení, všetko v poriadku, akurát musím priznať, že ak by som onen dokument videl pred desiatimi-dvadsiatimi rokmi, bol by som zaiste dosť rozčarovaný. Som veruže rád, že som ho mohol zhliadnuť práve teraz, s oveľa väčším nadhľadom, hoc aj s istou nostalgickou predpojatosťou a obavami. Stálo to však zato! Odporúčam.

JP


Súvisiace články

– Nádherný rozhovor s Oshom: Aký to bol človek? A bol to vôbec človek?

 

– OSHO – Jak objevit hravost a zbavit se pocitu viny

– Sledovať politiku či nie?

– Ach tie predsavzatia…

(Prečítané 358 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár