… a o tom, ako sa prejavuje v bežnom živote

V anglickom origináli sa táto kniha volá Skok. Myslí sa tým „kvantový skok“, výrazný posun v našom vedomí a vnímaní, názoroch a pocitoch. My sme pre naše české vydanie zvolili názov „prirodzená bdelosť“ preto, lebo autor aj tento pojem vo svojom texte často používa. Je totiž presvedčený, že taký stav mysle, aký popisuje, je pre človeka prirodzený. Ide tu teda o tak trochu rozpor: na jednej strane výzva urobiť veľkú, odvážnu zmenu, na strane druhej povzbudenie fungovať vlastne len úplne prirodzene. Prestať sa na svet dívať normálne, aby sme mohli začať žiť normálne.

Ale o čo presne tu ide? O akom stave bytia je reč? O tom, čo sa v duchovnom žargóne nazýva osvietenie, prebudenie, blízkosť Bohu, Božia milosť, mindfulness a podobne.

Steve Taylor, Angličan, ktorý prednáša na univerzite psychológiu a je medzinárodne uznávaný autor, sa venuje vyššiemu potenciálu človeka. Snaží sa povzniesť hippie New Age prístup na úroveň intelektuálnej vzdelanosti a kultivovanosti, ezoteriku zaodieť do hávu psychológie, filozofie a vedy, pritom sa však prihovoriť aj pomerne bežnému človeku zrozumiteľne a prístupne. Dalo by sa to povedať aj tak, že robí veľa preto, aby duchovný rozvoj nebol len výsadou alternatívnych občanov, ale každého moderného inteligentného človeka. Je to totiž niečo, čo naozaj je ľudským bytostiam prirodzené a čo nám ako druhu prináša obrovské množstvo výhod. A o tieto výhody sa pripravujeme, ak ostávame „spať“…

Kniha predstavuje a rozoberá rôzne možnosti, ktoré zodpovedajú stavu duchovného prebudenia, ako aj okolnosti, ktoré k nemu vedú či môžu viesť. Steve Taylor dokazuje, že duchovne sa prebudiť alebo dokonca dosiahnuť osvietenie vôbec nie je nutné na kurze meditácie alebo krúžku jogy, ani v kostole či duchovnom ústraní. Zároveň však analyzuje aj takéto možnosti, vrátane duchovných zážitkov sprostredkovaných rôznymi „drogami“. Snaží sa skrátka pokryť úplne všetky možnosti, aké vlastne prichádzajú do úvahy v spojení s nejakou formou toho, čo pokladáme za „vyšší stav mysle“. Jeho text je tým pádom veľmi komplexný a zaujímavý. Čitateľ si na jeho základe môže urobiť dosť jasnú predstavu o tom, čo znamená vyspelejšie, širšie vedomie. Okrem iného lepšie pochopí aj omyly či nástrahy, ktoré sa s duchovnou cestou nevyhnutne spájajú. A čo je možno najzaujímavejšie a najprínosnejšie, určite si urobí dosť dobrý odhad svojho vlastného stavu a duchovného pokroku (na konci knihy sa dokonca nachádza jeden zaujímavý dotazník).

Nejde tu však len o „suchý“ popis. Samotná táto téma zahŕňa v Taylorovej forme spracovania aj náznaky možností, ako si stav prebudeného vedomia navodiť, alebo ako ho rozvíjať a udržiavať, či ako spoznať, kedy oň ide a kedy nie. Táto kniha nie je len teoretická, je aj praktická. A pritom všetkom je vhodná aj pre takých čitateľov, ktorí sa doteraz o žiadne takéto témy nezaujímali a nevenujú sa ničomu „ezoterickému“. Dokonca by sa dalo povedať, že práve takým ľuďom môže veľa dať. Aj tým, ktorí sa práveže všetkému „duchovnému“ či „nadprirodzenému“ radi vysmievajú. Ukáže im totiž, aký prirodzený a hlavne blahodarný je širší, vyšší či jednoducho bdelý stav vedomia a že ho netreba nijako škatuľkovať, pretože je to evolučná výbava druhu homo sapiens. Steve Taylor je dokonca presvedčený, že sa v súčasnosti začíname prebúdzať kolektívne.

Mimoriadne užitočná môže byť táto kniha pre psychológov a psychoterapeutov, pretože je to momentálne zrejme najpodrobnejšia a najjasnejšia psychologická štúdia stavu prebudenia, pričom autor k takémuto odvážnemu dielu je, ako už bolo povedané, profesionálne oprávnený. (Mimochodom, Steve Taylor publikoval/publikuje aj množstvo akademických článkov v rôznych medzinárodných periodikách.)

Tu je prepis jedného rozhovoru so Steveom Taylorom, v ktorom nádherne popisuje, čo je to vlastne stav prebudenia alebo „bdelosť“:

Čo je vašou motiváciou pre písanie kníh o duchovnom prebudení?

Zaujíma ma z psychologického hľadiska, prečo vôbec máme takzvané zážitky prebudenia. Akonáhle to totiž pochopíme, môžeme zistiť aj to, ako sa dostať do takéhoto stavu trvale.

Odkiaľ sa tento váš záujem vzal?

Z môjho vlastného života a skúseností. Hoci nie som typ človeka, ktorý by mal nejaký dramatický duchovný zážitok, skôr to bolo niečo, čo vo mne bolo prítomné stále, alebo od dosť skorého veku. Asi tak od zhruba 15.-16. rokov som si začal dosť intenzívne uvedomovať, že mám aj určitú duchovnú stránku a duchovnú vnímavosť. Cítil som napríklad nesmierne silné spojenie s prírodou, s prírodnými silami, a to aj keď som vyrastal vo veľmi mestskom prostredí (v anglickom Manchestri). Miloval som otvorené priestranstvá, samotu a pokoj prírody. Mával som rôzne zážitky, ktoré by som nazval prebudením alebo bdelosťou; niekedy to dosiahlo určitú stabilizovanú úroveň, kedy som sa v takom stave nachádzal dlhší čas. No potom zas prišlo nejaké viac stresujúce alebo zaneprázdnené obdobie, kedy som z toho stavu vypadol, a neskôr sa ten stav dostavil zas, a tak dokola… Takže som začal túžiť zistiť, čo to znamená. Prečo tieto stavy odchádzajú a prichádzajú.

A čo vlastne pre vás osobne znamená „zážitok prebudenia“?

Ako som už povedal, vždy som sa cítil byť veľmi silno spojený s prírodou. Miloval som básnikov, ktorí o týchto veciach – o mocných silách prírody a ich prežívaní – písali (ako napr. Percy B. Shelley). Neskôr sme veľmi často chodievali na prechádzky do prírody s manželkou a nasávali ten pokoj a silu. Myslím, že tak pre mňa, ako aj pre väčšinu ľudí duchovné prežívanie znamená, že začneme intenzívnejšie vnímať okolité prostredie – všetko ako keby ožilo, začalo byť skutočnejšie… viac vnímame intenzitu, silu, krásu… aj zdanlivo neživé predmety ako keby zrazu ožili, cítime, že to sú tiež určité bytosti – skaly, stromy, rieky, oblaky… ako keby všetko bolo oduševnené a vedomé… A potom, na o čosi intenzívnejšej úrovni, preciťujeme jednotu so všetkým, so svetom… cítime súcit a empatiu so všetkým a všetkými, so všetkými ľudskými aj inými bytosťami… tiež môžeme mať pocit, že všetko kolo nás, celý svet je plný energie, vedomia, ducha. Ja sám takýto pocit často mávam.

Ako sa pri takýchto stavoch cítite?

Je to veľmi prirodzený stav – ako keby som si povedal: „Aha, veď jasné, takto to naozaj je!“ Ako keď prejdete z bežného stavu oddelenosti do jednoty. Je to ale zároveň pocit pokoja, žiadna extáza. Zaplavuje ma to pocitom pokoja, vnútorného mieru. Dôjde vám, že takto to v skutočnosti je: všetko je jedno, všetky veci sú naplnené tou istou energiou.

V inej svojej knihe spomínate jeden veľmi silný mystický zážitok, ktorý ste mali ako dvadsaťdva alebo dvadsaťtri ročný…

Vtedy som pracoval ako sociálny pracovník a raz mi bolo oznámené, že isté dievča, ktoré som mal na starosti, zomrelo. Zdrvený som odišiel z kancelárie a kráčal smerom domov; bolo to popri diaľnici, žiadne krásne prostredie (stále som žil v Manchestri). Samozrejme, že som bol smutný, ale zrazu ma premkol aj pocit obrovskej vďačnosti za to, že ja sám stále žijem. Táto vďačnosť ma naladila veľmi pozitívne. Zadíval som sa na oblohu a mraky a všetko zrazu získalo nový rozmer – rozmer jednoty. Všetko bolo plné energie a prepojené. A nebo zrazu bolo také nádherné, ako ešte nikdy. Celý svet bol jeden celok. Nebolo žiadnej oddelenosti. A ja som bol toho súčasťou, súčasťou tej jednoty. Trvalo to niekoľko hodín. Spomínam si, že na druhý deň ráno som to ešte stále trochu cítil, ale postupne to mizlo.

Prečo myslíte, že to zmizlo?

Domnievam sa, že pokiaľ sa človek nejako neprepne do trvalého stavu takejto bdelosti, tak tieto zážitky majú sklon prichádzať a odchádzať. Alebo sa na to dá dívať aj inak: stále mám v sebe určitú duchovnú esenciu, ktorá tu stále je, určitý stav blaha či vnútornej pohody, ktorý tu stále je, ale z času na čas som z toho vytrhnutý – obvykle stresom alebo nejakou aktivitou. Mňa osobne to zvykne vytrhnúť vtedy, keď začnem byť príliš rozlietaný, keď toho priveľa robím. Myslím, že keď zážitok prebudenia nastane, tak je to preto, že dôjde k určitej zmene nášho psychického stavu. Ale pokiaľ táto zmena nie je trvalá, vždy nás to vráti do obyčajného duševného stavu. Avšak nie je ťažké sa do stavu bdelosti vrátiť: stačí, keď zasa spomalím, uvoľním sa, idem sa prejsť do parku alebo po poli… Nie je ťažké dostať sa späť.

–

Text a preklad: Zuzana Šestáková

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=xJ0ADV8Y3LI

Viac sa dočítate v knihe: