Nejeden z nás máva pocit, že sa nesie na vlnách, ktoré ho bez jeho súhlasu vezú po mori. Často ho napadne sa otočiť a vybrať sa opačným smerom, lenže i napriek tomu zotrváva v ich tichom pokojnom náručí bez známok odporu. Takto poslušne sa nimi necháva unášať dokonca aj celé roky, pretože v ich blízkosti sa cíti bezpečne. Možno mu už dávno prestal ich letargický prejav vyhovovať, lenže je pre neho náročné sa odpútať od toho, čo dobre pozná a vykročiť do neznáma.
Samotná predstava, že by kvôli tomu zbúral všetky ochranné stĺpy, ktoré pre neho kedysi zohrávali významnú úlohu je priam desivá. Skutočne len málokto sa odváži naplniť svoju túžbu a čeliť svojmu strachu. Dokáže to iba človek, ktorý je schopný vidieť aj za obzor a preniknúť do zákutí, ktoré sa pred jeho fyzickým zrakom hmýria ako amazonský had.
Nikdy nie je tak neskoro, aby sme nemohli začať znova
Koľkokrát v živote sme sa stali svedkami toho, ako nás niekto presviedčal o tom, že by sme sa nemali vzdávať a mali by sme sa dotýkať celými rukami svojich vytúžených snov. Už ako malé deti sa ku nám rodičia zvykli prihovárať a vštepovali do nás neutíchajúce nádeje s tým, že sme sa práve my narodili pre veľké veci. Lenže, ako roky plynuli, tak sme sa nikdy neodvážili vykonať niečo veľkolepé hodné obdivu alebo uznania.
Žili sme svoje monotónne životy, ktoré sme si plánovali ako dostihy koní a odkladala sme ich na príhodnejší okamžik. Avšak ten nikdy do nášho života nevstúpil a my sme sa napokon vzdali myšlienky, že by sme mohli zažiariť ako kométa na nebi. No nikto nám nemôže povedať, kedy má nastať tá osudová chvíľa, pretože iba my rozhodujeme o tom, kedy dáme zapriahnuť koč, s ktorým vyrazíme do šíreho kraja.
Predsudky sa nás snažia spáliť, no my sa im nesmieme poddať
Niekedy je nadmieru ťažké, až často nad rámec všetkých síl, aby sme v sebe dokázali potlačiť zastarané názory, ktoré sa našej duše zmocnili ako železné okovy. Najmä, ak v mladom období počúvame len samé kázne, pravidlá, výčitky, zlomyseľné poznámky a celú škálu negatív, pri ktorých na naše vnútro sadá tieň pochybností. Lenže nech už sú naše kroky akokoľvek váhavé a naša myseľ hocijako spútaná, nikdy nesmieme dopustiť, aby nad nami zvíťazil uštvaný bežec, ktorý je vedený hrôzou.
Po každé v sebe musíme nájsť potrebnú dávku energie a odmietnuť pred strachom padnúť na kolená. Máva rôznu podobu a preto by sme sa mali mať na pozore, aby sme mu nepadli priamo do sieti. Vždy majme na pamäti, že sme to práve my, kto určuje jeho veľkosť a dáva mu aj konkrétnu podobu. Ak sa odvážime si vypožičať krídla sokola, tak nás nič len tak ľahko nezlomí.
Ak sme sami v sebe, tak sme k cieľu najbližšie
I navzdory tomu, kým sa staneme, čo v živote vykonáme, koľko dokážeme zarobiť, ako často sme schopní sa zamilovať, nič z toho nie je tak dôležité ako poznanie, že sme neustále sami so sebou. Vedomá prítomnosť a schopnosť rozhodovať o svojom osude nám dáva do rúk ten najväčší triumf bez ohľadu na to, aká je naša povesť, životná situácia alebo pôvod.
Záleží iba na tom, kým sa cítime byť a čo sme ochotní obetovať, aby to aj tak naďalej zostalo. Hoci si stanovujeme privysoké ciele a mávame priveľké ambície, pričom ku sebe zvykneme byť viac ako kritickí, nikdy nie sme tak blízko k nášmu poslaniu, ako v okamihu, kedy sa nesnažíme byť nikým iným, než kým práve sme.
–
