Na internete môžeme nájsť informácie, že zlatý dážď je jedlý, inde zasa, že je to nebezpečná a jedovatá rastlina – prečo taký veľký rozdiel??

Problém je v tom, že na Slovensku sa “zlatý dážď” bežne hovorí dvom rastlinám, najčastejšie zlatovke prostrednej (ináč tiež forzítia, CZ zlatice, lat. Forsythia), ale aj štedrecu ovisnutému (CZ štědřenec odvislý, Laburnum anagyroides) – čo je podľa mnohých pravý zlatý dážď a tak sa aj hovorí vo viacerých jazykoch (golden rain, Goldregen).

Štedrec je jedna z najjedovatejších rastlín, ktoré sa u nás pestujú. Podľa dr. Kresanka môže zabiť človeka už požitie 5 kvietkov. Žiaľ kvôli tomu, že sa jedna aj druhá rastlina ľudovo označuje ako zlatý dážď – si ich ľudia zamieňajú. Dokonca o tom vyšli články v novinách i na internete, čo spôsobilo, že pre zlatovku, skončili jej “zlaté časy” a ľudia ju začali vypilovať pred domami, v školách, škôlkach či verejných miestach, aby sa nešťastnou náhodou deti neotrávili. Je to veľká škoda, pretože zlatovka nielenže nie je jedovatá, ale je jedlá, chutná a dokonca veľmi liečivá. A po celom svete bežne rastie v školách, škôlkach a na detských ihriskách.

Ako rozoznať zlatovku od štedreca?

Je to jednoduché, pretože okrem farby kvetov sa na seba ničím nepodobajú.

Zlatovka je 2-3 m vysoký ker. Kvitne hojne na žlto v marci a apríli ešte pred vytvorením listov, preto je často vysádzaná v parkoch, okrasných záhradách, alebo pri domoch. Kvety vyzerajú, akoby mali 4 lupienky, pri tom sú zrastené.


Zlatovka prostredná (známa ako forzítia, CZ zlatice, lat. Forsythia)

Štedrec je 5-13 m vysoký ker až menší strom. Kvitne od apríla do júna keď už má na vetvičkách vyvinuté zelené trojdielne listy. Štedrec patrí do čeľadi bôbovitých, to znamená že má úplne iné kvety, vyzerajú ako žltý agát.


Štedrec ovisnutý (CZ štědřenec odvislý, Laburnum anagyroides)


Štedrec ovisnutý (CZ štědřenec odvislý, Laburnum anagyroides)

Využitie

Kvety zlatovky môžeme jest surové, krásne vyzerajú v šalátoch. Robia sa z nich aj sirupy či želé. Ja som mal zatiaľ šťastie na sladké kvety, bohužiaľ ale väčšina kultivarov má veľmi horké a nechutné kvety. Môžeme z nich ale spraviť krásne žltý, liečivý, chutný čaj, ktorý už nie je horký. Môžeme ich pridávať do smoothies, alebo do palaciniek.

Zloženie

Kvety obsahujú asi 1% rutínu (niektoré druhy až do 4%!), čo je jedinečná situácia vo svete rastlín. Ďalej majú vysoký obsah kvercetínu, antokyanov (napr. kyanidín galaktozid, kyanidín-glukozid, kyanidín rutinosid), triterpenové saponíny, fenolové kyseliny (kyselina chinová, kávova, p-kumarová), lignany (pinorezinol) a koniferylalkohol.

Liečivé účinky

Rutín má antioxidačné účinky, spomaľuje tiež oxidáciu vitamínu C a tým predlžuje jej fungovanie v tele, preto sa často predáva ako súčasť doplnkov stravy a liekov. Pomáha liečiť krehkosť krvných kapilár a zvyšuje pružnosť stien krvných ciest. Znižuje LDL cholesterol. Zlatovka tiež pomáha znížiť hladinu cukru v krvi a má aj protizápalové, ukľudňujúce a antialergické účinky. Vo fytoterapii sa ešte bežnejšie ako kvety využívajú plody zlatovky. Extrakty zo zlatovky sa používajú aj v kozmetike, pretože odďaľujú proces starnutia, stabilizujú štruktúru kolagénu a elastických vlákien. Naparovanie pomáha pri alergických problémoch, taktiež sa odporúča si pri zápale spojiviek premývať oči.

Kvety treba sušiť do 40 °C a skladovať na tmavom mieste. Môžeme ich pridávať do čajových zmesí.

autor textu: Bartek Dobrodej Krzewiński



Chcete sa dozvediet viac o divokych jedlych rastlinách?

Tuto jar budem robiť prechádzky, ukážky a ochutnávky divokých jedlých rastlín v prírode po celom Slovensku – BA, ZA, KE, NR, PP, PO, BB, RK, ZV, TN, LM, TT… a v Zaježovej

Viac nájdete tu: https://www.facebook.com/


Ing. Bartek Dobrodej Krzewiński – Poliak, etnobotanik, milovník prírody, vyštudovaný lesník a ochranár prírody, lektor kurzov o divokých jedlých a liečivých rastlinách, ktorým sa venuje už od detstva, napísal o nich aj diplomovku, 6 rokov robí prednášky, kurzy, semináre, víkendovky na Slovensku, momentálne dokončuje knihu a verí, že ju vydá v júni. Po precestovaní 50 krajín pred 7 rokmi prišiel na Slovensko a zamiloval sa do tejto nádhernej krajiny. Desať rokov strávil v škandinávskej tajge, ktorú nosí stále v srdci, až jedného dňa v tajge pochopil, že jeho poslaním je spájať ľudí so svetom prírody a že má prísť a učiť o bylinkách na Slovensko. Tu stretol aj svoj ženu, majú spolu 2 nádherné dcérky. Žijú zatiaľ na Liptove, ale chystajú sa vrátiť do Zaježovej.

Bartek Dobrodej Krzewiński, 0950455769, info@divoke.sk


Súvisiace články:

– Jarná očista začína! Poďme sa najesť do prírody…

 

– Pili ste už brezovú vodu? Čo je u nás takmer zabudnuté je v okolitých krajinách tradíciou

 


(Prečítané 888 krát, 5 dnes)

Pridaj komentár