Problémy so spánkom pri strese riešia mnohí ľudia návštevou lekára a ten im neraz predpisuje antidepresíva. Ľudia sú často tak naivní, že si myslia, že tieto lieky dokážu vyriešiť ich problémy. Po čase však zistia, že nič také sa nestane. Problémy pri zaspávaní, budenie sa v noci a neschopnosť znova zaspať majú pôvod inde a ten tieto lieky bohužiaľ neriešia.

Ak je človek v strese a je jedno aký je pôvod stresu, vždy to ovplyvňuje jeho:

  • výrobu energie v bunke
  • spotrebu mikroživín ako vitamíny a minerály
  • hormonálny systém
  • citlivosť buniek na hormón inzulín
  • bunkové elektrárne, ktoré sa volajú mitochondrie

Toto všetko ovplyvňuje okrem iného aj spánok. Vyplavovanie stresových hormónov znižuje citlivosť buniek na inzulín. Zníženie citlivosti na inzulín vedie k nedostatku energie v bunkách a zápalom. Stres súčasne zvyšuje spotrebu mikroživín (vitamínov a minerálov), zvyšuje sa potreba konzumovať sladké. Je to v dôsledku toho, že cukor a inzulín pomáha premiestňovať do mozgu suroviny na tvorbu hormónu šťastia – serotonínu. A naozaj, po cukre prichádza pocit opojenia.

Znížená citlivosť buniek na inzulín spôsobí, že do buniek mozgu sa cukor dostáva čoraz horšie a hromadí sa v krvi. Toto mozgu veľmi nepomáha, lebo cukor poškodzuje jemné cievy v mozgu. Živiny sa majú problém dosať k nervovým bunkám. Takto vzniká podvýživa mozgu a zápaly. Postupne sa v dôsledku podvýživy zníži výroba energie. V bunke sa začne hromadiť kyselina mliečna a amoniak. Výroba energie v bunke klesá. Nedostatok energie spúšťa ďalšie problémy.

Zníženie tvorby energie vedie k tomu, že sa na nervových bunkách začnú aktivovať tzv. glutamátové receptory. Sú to bielkoviny, ktoré vedú k zvýšenej dráždivosti nervového systému. Oni nie sú v podstate zlé, lebo ich naozaj potrebujeme pre pozornosť či koncentráciu. Ak sa aktivita glutamátových receptorov zvýši, môže sa to prejaviť napr. nespavosťou alebo poruchami pozornosti. Ak je aktivácia glutamátových receptorov dlhodobo vysoká, vedie to nakoniec k odumieraniu nervových buniek, lebo v bunkách sa hromadia jedovaté voľné radikály a tie bunku zabijú.

Cez tento proces vzniká u vystresovaného človeka nespavosť, podráždenie a poruchy spánku a iné neurologické problémy. A všetko sa to ešte násobí ľahkou dostupnosťou rýchlej a lacnej energie v podobe sladkostí. Po sladkostiach a vysoko-sacharidových jedlách ako palacinky či pizza, ľudia v strese veľmi často siahajú. Toto vyjedanie cukru si ľudia ospravedlňujú tým, že predsa v strese mozog potrebuje energiu a cukor je pre mozog energiou. Ako vidíte v konečnom dôsledku je to skôr opačne. Vzniká nedostatok energie v dôsledku zásobovania telom vysokými dávkami energie.

Keď vystresovaným ľuďom rozprávam o zmene životného štýlu ako o jednom z možných riešení ich problémov, moje slová zostávajú neraz nepovšimnuté. A práve zmena stravovacích návykov, doplnenie vhodných živín vedie k obmedzeniu mnohých procesov, ktoré som opísal vyššie. Bohužiaľ aj návšteva lekára pri problémoch s nespavosťou je skôr prestúpenie z blata do kaluže.

S prianím pevného zdravia pre Vás pripravil
Andrej Medveď a jeho team
www.andrejmedved.sk, www.weltfit.sk, www.abczdravia.sk
andrej.medved9@gmail.com


Tip redakcie Eugenika:

Stres, nespavost a deprese

Autor: Jelena Svitko

Pôvodná cena:5.60 EUR
Naša cena:5.04 EUR
Zľava:10.00 %

Známa ukrajinská liečiteľka sa v tejto svojej knihe venuje nervovej sústave človeka, jeho vnútornej sile a podstate. Pojednáva o štruktúre nervovej sústavy, o tom, ako funguje, o príčinách jej porúch, ich liečení a prevencii. Všetko podáva natoľko zrozumiteľne a jednoducho, aby každý človek, ktorý si túto knihu prečíta, mohol pomôcť sebe aj iným.


Súvisiace články:

– Serotonín – hormón šťastia, ako ho mať dostatok a čo robiť ak nám chýba

 

Kontroverzné látky v kozmetike, ktoré negatívne ovplyvňujú hormonálny systém

 

– Keď je strava spúšťačom chronického stresu


foto:
https://www.flickr.com/photos/


(Prečítané 201 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár