Úzkosť aj strach majú svoj význam. Potrebujeme ich, aby nás upozornili na nebezpečenstvo a nabádali nás k opatrnosti, vystríhali nás a bránili nám v zbytočnom riskovaní. 

Prirodzenou reakciou na strach a úzkosť je stiahnutie (od opatrnosti po paralýzu), útok alebo útek, čo našich predkov chránilo pred reálnym ohrozením. Strach je v tomto prípade spojený so stresovou reakciou.

Ohrozovať nás môže čokoľvek. Dokonca aj predstava, či presvedčenie, nie len reálna hrozba. Väčšina strachov, obáv a úzkosti nepochádza z priameho, reálneho ohrozenia. Opakujúce sa obrazy a očakávanie hrozby, nepríjemností a problémov spôsobujú nie len strach, ale aj chronický stres. Strach môžeme mať napr. z agresívneho správania druhých, stačí, aby  ich prejav bol emočne nabitý hnevom a nespokojnosťou. Ich správanie v nás však spúšťa strach zo zlyhania, opovrhnutia alebo z toho, že nás druhí nechápu, čiže neprijímajú takých, akí sme. Často sa vyskytuje strach z kritiky a z poníženia. Máme strach oponovať, prejaviť svoj názor a byť spontánni, aby nás druhí neodsúdili a nezosmiešnili. Ak máme zažitú nepríjemnú situáciu (utrpelo naše ego, dôstojnosť, sami si neveríme a pod.) a to je jedno, či sa stala pred pár mesiacmi, či rokmi, budeme sa chrániť pred podobnou situáciiu. Vyhýbaním sa alebo agresívnou reakciou. Strach nám nedovolí byť nad vecou a tak sa stiahneme. Ak budeme ustupovať, cúvať a pretvarovať sa príliš dlho, môžeme pociťovať úzkosť, ktorú nevieme k ničomu konkrétnemu priradiť. Nakoniec môžeme mať napr. strach z autorít, ako takých alebo dokonca strach z cudzích ľudí. Úzkosť zo situácii, kde by mohla byť odhalená naša menejcennosť.

Strachy a úzkosti môžu mať rôzne príčiny

V dnešnej dobe sa s miernou úzkosťou stretávame pomerne často. Niekedy signalizuje, že nežijeme v súlade sami so sebou, príp. že sme vystavení príliš veľa negatívnym podnetom či tlakom. Manipulatívnej reklame, ktorá zastrašuje, denno-dennými negatívnymi informáciami z médii (večerné správy) či neistotou a napätou atmosférou v zamestnaní alebo doma. Úzkosť môže prameniť aj zo vzťahov, ktoré sú nevyrovnané, kde je partner manipulatívny, nevšímavý, sebecký alebo inak vzbudzujúci v partnerovi nepohodu, neistotu a znepokojenie.

Problémom začína byť úzkosť, ktorá je nefunkčná, ktorá nechráni, ale bráni v bežných činnostiach. Taká, ktorá znižuje kvalitu nášho života.

Úzkosť býva jedným z príznakov dlhodobého stresu, ktorý môže byť spôsobený neschopnosťou efektívne riešiť  životné situácie, prekonať traumu, vymaniť sa z príkoria a útlaku inej osoby, ale aj následok pretrvávajúcej neistoty (existenčnej, partnerskej, pracovnej).

Úzkosť sa objavuje aj pri nevedomých konfliktoch, pri strate ilúzii alebo pri strate niečoho, na čo sme boli zvyknutí, čo nás chránilo a dodávalo pocit bezpečia a istoty, či pri dlhodobej frustrácii. Podľa hlbinných teórii úzkosť poukazuje na nevedomé konflikty a nespracované traumy. Úzkosť často sprevádza a signalizuje rôzne poruchy, výkyvy hormónov a oslabenie či zníženú funkčnosť orgánov, preto netreba úzkosť podceňovať.

Medzi najčastejšie úzkosti patrí existenčná úzkosť – strach zo smrti a separačná úzkosť – strach z odlúčenia, opustenia, samoty. Úzkosť je často prítomná aj u ľudí s nízkym sebavedomím. Predovšetkým v obdobiach, kedy sa im ich plány a životné stratégie rozdrobia pod rukami.

Ak prežívame úzkosť bez zjavných a pochopiteľných dôvodov, máme tendenciu sa najskôr vyhýbať činnostiam a situáciám, ktoré nám tieto pocity a stavy vyvolávajú. Problémom býva, že neskôr sa úzkosť objaví aj pri činnostiach, ktoré pôvodne úzkosť nevyvolávali. Predovšetkým vtedy, ak svoju úzkosť a strachy vkladáme v podobe hrozby do vecí tam vonku, nespájame si ju so sebou a svojím zneistením. Preto je dobré spracovať túto emóciu napr. sebapoznaním, psychoanalýzou alebo hlbinným terapeutickým prístupom.

Kto zažil panický atak – náhly, intenzívny, ale pomerne krátky nával zaplavujúcej úzkosti, môže neskôr prežívať obavu, že sa tieto veľmi nepríjemné pocity opäť nečakane objavia a nami otrasú. Ide o tzv. anticipačnú úzkosť – strach zo strachu.

Mnohí ľudia sa za svoje úzkostné prežívanie hanbia, snažia sa prejavy úzkosti zamlčovať, zastierať, či „riešiť“ po svojom, napr. vyhýbavým, podráždeným správaním, alkoholom alebo inými upokojujúcimi látkami.

Ako sa úzkosť prejavuje?

Najčastejšie prichádzajú nepríjemné fyzické, ale aj psychické prejavy, ktoré nás môžu vydesiť a vystrašiť.

  • napätie a nervozita
  • neschopnosť sa sústrediť
  • roztekanosť a pobehovanie
  • pocit, že sa všetko na mňa valí
  • pocit, že nič nestíham
  • neschopnosť relaxovať a oddýchnuť si, vypnúť
  • nadmerné potenie
  • búšenie srdca
  • zvieranie hrdla a neschopnosť „normálne“ hovoriť
  • tras a chvenie
  • nevoľnosť a celková slabosť
  • návaly tepla či chladu
  • nutkanie na močenie či stolicu
  • pocity závratu a nekľudu
  • strach zo straty kontroly
  • obavy, že zlyhám/skolabujem, spojená so slabosťou
  • strach zo smrti a vážnej choroby seba a blízkych osôb
  • strach, že sa zbláznim
  • zhoršená pamäť a znížená schopnosť komunikovať
  • nespavosť spôsobená napätím, či neustálym premýšľaním a poruchy spánku vedúce k neschopnosti si oddýchnuť a regenerovať
  • vyhýbavé správanie (vyhývanie sa ľuďom a situáciám, ktoré sú mi nepríjemné)
  • stiahnutie sa do seba
  • sklon k závislostiam

Úzkosť môže mať rôznu intenzitu, dĺžku a kvalitu

Dá sa úzkosť liečiť, zbaviť sa jej alebo ju aspoň zmierniť?

Treba odlíšiť, o akú úzkosť ide. Úzkosť a úzkostné stavy majú svoju príčinu, často v nevedomí. Niekedy stačí zmeniť životný štýl, či prístup k sebe a okoliu. Ak pociťujete občas mierne úzkosti, zamyslite sa nad tým, v čom žijete a či vám to vyhovuje. Ak neviete sami odhaliť príčinu a urobiť zmenu obráťte sa na odborníka, psychológa alebo niekoho, kto tomu rozumie a vie vám pomôcť.

Ak prežívate výraznejšiu úzkosť, odporúčame psychoterapiu. Pochopením a spracovaním (uvedomením a odžitím si) potlačených pocitov a emócii, úzkosť výrazne opadne, spracuje sa.

Na mierne úzkosti a na prevenciu úzkostných stavov pomáha pravidelný pohyb, byť občas sám so sebou – venovať sa sebeurobiť si radosť, dopriať si relax, uvoľnenie a aspoň každý deň sa raz z chuti zasmiať – humor povznáša ducha, stretávajte sa s ľudmi, s ktorými sa viete zasmiať.

Úzkosť môžu pociťovať citliví a vnímaví ľudia, ak sa deje niečo s ich blízkymi. Niekto dokáže vnímať napätie a emócie druhého, čo mu môže spôsobovať napätie či úzkosť, kým sa s tým nenaučí „pracovať“ a rozlišovať to.

Zmierniť úzkosť je možné alternatívnimi spôsobmi, napr. bylinami, relaxáciou, uzemňovacími a dychovými cvičeniami, predovšetkým vtedy, keď úzkosť vzniká preťažením a stresom. Ak príznaky pretrvávajú, kontaktujte svojho lekára, psychológa alebo psychoterapeuta.

V prípade silných, dlhodobých a intenzívnych úzkostiach neodkladne navštívte lekára. Úzkosť je možné ovplyvňovať liekami na predpis, napr. anxiolytikami alebo aj antidepresívami. Neriešia však príčinu úzkostí, preto doporučujem liečbu kombinovať so psychoterapiou.

Čo so strachmi?

Jednou z hlavných úloh na ceste sebapoznania a rozvoja osobnosti je naučiť sa čeliť svojim strachom, prekonávať ich, a tým silnieť a rásť. Spôsobov, ako pracovať so svojimi tieňmi a strachmi je veľa, tak ako je veľa rôznych strachov a úzkostí.

Na niektoré strachy sa dá začať pozerať inak, napr. ako na výzvu. Pustiť sa do toho, čoho sa najviac bojíme. To sa týka strachov z konfrontácie, z pustenia sa starého, z verejného vystúpenia, z nových vecí a novej zodpovednosti, zmeny v živote a pod.

Sú však strachy, ktoré musíme prestať jednoducho „živiť“. Mám na mysli, prestať vnímať situáciu dramaticky, prestať si maľovať čerta na stenu, prestať o tom hovoriť ako o niečom zlom, strašnom, hroznom a neprekonateľnom, ale pozrieť sa na veci z iného uhla pohľadu. Predovšetkým nevidieť v nich hrozbu. Často si svojim prístupom znemožňujeme prekročiť vlastný tieň, nájsť odvahu a vieru v seba a ísť si za tým, čo skutočne chceme.

AKO SA HOVORÍ, V JASKYNI, DO KTOREJ SA BOJÍŠ VSTÚPIŤ SA UKRÝVA POKLAD, KTORÝ HĽADÁŠ!

Strach má veľmi mocný vplyv na náš každodenný život. Je až neuveriteľné, koľko našich rozhodnutí a pohnútok súvisí so strachom, obavami a pochynosťami o sebe. Koľko energie dokážeme investovať do výhovoriek a vyhýbavému správaniu, za ktorým je ukrytý práve náš strach. Často sa správame iracionálne a snažíme sa pred strachom utekať. Akoby sme si neuvedomovali, že je to náš strach, nosíme ho v sebe a čím častejšie ho posilujeme (myšlienkami, fantáziami, nafukovaním, rozprávaním o ňom), tým väčší sa nám zdá. A on naozaj, akoby narastal a stával sa neprekonateľným. Čo sú však len naše pocity, reálne nenarástol. Čo s tým? Prestaňte svoje strachy posilovať, zastavte sa a pozrite sa poriadne na to, čoho sa v skutočnosti bojíte. Nemrhajte svoju vzácnu energiu na posilovanie strachov a pochybovaním o sebe. Práve naopak, pustite sa do vecí, ktorých sa bojíte. Prekonaním každej prekážky, každeho strachu silnieme, stávame sa odvážnejší, sebadôvera rastie a náš život dostáva nový rozmer. Hneď je väčší dôvod na radosť!

Existujú dva základné prístupy, ako sa vysporiadať so strachom. Prvým je „vystaviť sa mu“, čiže prekonanie strachu odvahou a činom, pri ktorom so sebou alebo svojim strachom trochu zabojujeme. Obrazne povedané zadržíme dych a skočíme. Následne riešime, čo príde. Druhý spôsob je „prijmem ho“, na základe uvedomenia, precítenia a odhalenia príčin a súvislostí pochopíme a objavíme v sebe zdroje, s ktorými následne pracujeme v zmysle, čo nemá cenu meniť, prijímam, ale necítim sa už ohrozený/á. Oba prístupy sú však mnohými nesprávne chápané. Namiesto toho, aby sme využili jednu z možností ako sa k strachu a úzkostiam postaviť a tým ho zmierniť, začíname mu prepadať, vytvárať si k nemu odpor a celé si to priťažíme rozvíjaním negatívnych myšlienok a presvedčení. Takto sa strachy zväčšujú a naša sebadôvera a odvaha znižuje.

Taktiež prijímanie strachov tam, kde netreba, je uviaznutie vo svojich obmedzeniach, v čom sa nám časom začne veľmi „zle dýchať“ (úzkosť). Hádzanie flinty do žita alebo mrhanie energie na sťažovanie a vysvetľovanie, prečo to nejde hádam ani netreba komentovať. Je pochopiteľné, že nastáva vyčerpanie, frustrácia a naše vnímanie ohrozenia sa natoľko zväčší, že nás nakoniec úplne paralyzuje.

Dobrá správa je, že ak sme zhodou okolností donútení postaviť sa obávanému, často zistíme, že sme sa báli zbytočne. Situáciu zvládneme, aj keď prežívame úzkosť a strach. Dobrý výsledok nás posilní, dodá sebaistotu.

Ak máte skúsenosť, že vám vystavenie sa strachu spôsobilo ešte nepríjemnejší pocit zo seba, prehĺbenie úzkotí a strachov, navštívte psychológa alebo psychoterapeuta. S podporou ľahšie prekonáte svoje pochybnosti a pocity ohrozenia.

Využitie týchto prístupov a zvládanie strachov je umenie a vyžaduje tréning a neraz aj podporu, či pomoc z vonka. Tou pomocnou rukou môže byť ktokoľvek, kto tomu rozumie, vie sa strachom postaviť, ale ich i prijímať a má schopnosť rozlišovať, kedy je ktorý prístup vhodnejší.

Ak vás téma zaujala a radi by ste sebe viac porozumeli, odporúčam Vám terapeutickú skupinu alebo niektorý zo sebapoznávacích seminárov. Ak si prechádzate náročným obdobím, objavujú sa u vás úzkosti, či stavy, ktorým nerozumiete odporúčam individuálnu konzultáciu.

autorka: PhDr. Radoslava Olajos


Foto: Anett Kállai Tóth


Súvisiace články:

– Má zmysel párová terapia a vzťahová poradňa?

 

 

O strachu a vine

 

 

– Vracajú sa vám stále životné strachy a obavy?


(Prečítané 277 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár