Cítiť sa dobre prirodzené je a trvalé.
Umením veľkým naučiť sa brániť sám sebe v pokoji, nepokojom.
Nepokoj to prvok je mohutný v terajšom stave a rastie viac.
Však dramatické nie je to.
Vyváženosť jav je, čo nedovolí váham sa prekloniť na stranu niečiu viac.
Bublina mydlová vždy praskne, keď bublinou už nevládze byť.
Aj motor keď pretočíš do obrátok vysokých, vybuchne časom, keď nedáš nohu dole z plynu.
Zem svoje má chvenie trvalé.
Sa naňho napojiť, ho vnímať, so Zemou byť v súlade potrebou je.
Chvenie moje rovnaké jak Zemské je.
Šíri sa priestorom ku všetkým a všetkému, nevediac ostatní oni, že nimi prechádza.
Cítia ho a chvenie to pokojné, do pokoja ich privádza.
Je zábavné sa rozhodnúť, na pokoj sa napojiť.
Egoistický byť a sebecký.
O nič sa nestarať, o nikoho tiež.
Len pokojom vibrovať.
On stará sa o všetko sám.
S čistotou úmyslu pre ostatok bytia čo v telách ľudí bytia tie sú.
Keď stúpa nepokoj, stúpa aj pokoj.
Však u tých čo nepokoj vzniká a väčší je, nebudú vedieť ho zvládať.
S nimi to zatočí vlastné ich konanie.
Keď napätie Zem vníma, popustí ho trasením.
Či lávy sopky tečúc aj popol s ním zajedno.
Aj ľudia sa roztrasú s trasením Zeme.
Odídu z tela hromadne.
Keď v krajine kde triasť bude sa žijú.
Aj na Slnká, ich pokoj, nie zlý úmysel sa je napojiť.
Poznať tak môžeš ich.
Čo bytie osvetľujú, šíria do priestoru tmy tmúcej, všetko čo poznané je tu.
Je rozumné znať pokoj chvenia.
Nepokojní nech môžu ho všetci cítiť a zažívať.
Nech pokoj čo v nich je trvalý sa pokojom stane.
Nepokoj aktívny byť prestane.
