Zajtra vyrážam, smer Podpoľanie, Veporské vrchy, lazy nad Hriňovou. Teším sa ako malé dieťa. Veď napokon, bude to, ako každý rok, z veľkej časti práve o tej pravej, čistej radosti. Nie detinskej roztopaši, ale spontánnej radosti dieťaťa, slobodného, pravdivého tvora. Opäť si v lone prírody pripomeniem, že je tu matka Zem, ktorá sa o nás stará, ktorej môžeme veriť, ktorá nás miluje, že je tu otec Slnko, ktorý nám dáva silu, víziu i jas do života. Že máme to požehnanie byť súčasťou magického kolobehu Prírody. Že to nie je len symbolika, ale skutočné, voňavé, hrejivé súcno. Potrebujem si to pripomínať, lebo často zabúdam, zamotaný do toľkých márností a nepodstatností, ktoré neustále rieši (mestský) človek.
Tohoto roku to bude už dvadsiateprvé slnovratové stretnutie, ktoré organizuje známy slovenský hudobník, publicista a vedomec Žiarislav a združenie Rodný kruh. Ide o pravdepodobne najväčšiu oslavu takéhoto druhu v strednej Európe, i keď na počte účastníkov až tak nezáleží, skôr na tom naladení, precítení, spoločnom zdieľaní. Nejedná sa o teatrálnu ani módnu záležitosť. A hoci je potešiteľné, že sa slovanská ľudová kultúru stáva v posledných rokoch populárnou, utiekajú sa mnohí jej „šíritelia“ do bludov a vyšiľujú neuveriteľnými sprostosťami o vyvolenosti a nadradenosti Slovanov, mútia rozum naivným, mútia živú vodu.
Našťastie v tomto prípade sa to nedeje!
I preto som dal konečne dokopy zábery, ktoré som ponatáčal po minulé roky a výsledkom je tento milý malý slnovratový zostrih. S úctou a vďakou:
Viac informácii o tohoročnom Slnovrate, podmienkach účasti a pravidlách TU
Súvisiace články:
