Rétorika typu „drogy sú zlo“ je v boji proti nim veľmi chabá. To by mali samotní „bojovníci“ pochopiť. Mladí človek nie je tupý, aby ho nezaujímalo aj to, čo je na nich také dobré, že sa oplatí riskovať. Lenže o tom sa dá dočítať len málokde, a to je problém. V tom kvalitnom málokde sa dočítate informácie všetky. Teda kompletné účinky rôznym drog, od začiatku aplikácie, cez charakteristické prežitky, až po úplné odznenie zážitkov, vrátane „opice“, prechodu do pôvodného stavu a návykovosti.
A keďže tieto informácie mladý človek nemá, ostáva mu čo, keď ho to zaujíma? Názory ulice, alebo vyskúšať.
Ďalšou slabinou, až kontraproduktívnou činnosťou v tom boji divokom, je hádzanie drôg do jedného vreca. To môže viesť k zmýšľaniu: hovorili, že tráva je cesta do pekla, ale nebolo to nič hrozné, skúsim aj pervitín, veď o tom hovoria to isté. Hops, nie je. Aký je rozdiel? To treba komunikovať otvorene. Táto otvorenosť prináša dôveru. Asi ťažko budeme veriť polovičným informáciám, takým, kde vidíme, že niekto niečo schválne nespomína, zatajuje.
Mladý človek sa neraz na svet pozerá ostrejším zrakom ako my, odrastení. To si fakt niekto myslí, že mu budú stačiť také hlúpe, alebo žiadne odpovede?
Ja som mal to šťastie, že sa ku mne takéto podrobné a kvalitné informácie dostali. A nebola to žiadna propaganda typu „Drogy sú dobré“! Iba holé fakty s ktorými si už človek naloží ako chce. S nimi sa dokáže určite lepšie orientovať, ako bez nich.
