Tak už vieme, prečo si niektorí ľudia z cirkvi rozumejú s fašistami. Aj oni si myslia, že sú lepší, ako „nejaká háveď z ulice“. Aj oni radi ovládajú a obmedzujú slobodu druhých. Vo viere, že sami vedia lepšie ako žiť. Vo frustrácii z vlastnej neslobody.
Neskutočne ma to vytáča. Prečo? Lebo aj vo mne to je. Aj ja by som mohol kázať a diktovať, tiež viem, ako by mali ľudia žiť, aby to tu bolo lepšie. V mnohých z nás to je. Našťastie ma už život naučil a učí, že viem veľký prd. Pokora kámo, po-ko-ra. (To neznamená držať hubu.)
A preto sa snažím pochopiť aj tábor, ktorý nechce „ľahkovážne potraty“. Teda sorry, ja som o takom ešte nepočul. Rozprávali ste sa niekedy so ženou, ktorá to má za sebou? Ja áno. Nie jednou. Tá hĺbka smútku čo je za tým ma uvádza do veľkej pokory voči týmto ženám. Ony vedia čo je smrť. Narozdiel od tých pajácov plných prázdneho svetla. A toto pseudo-svetlo oslepuje, prepína „tým správnym“ do extrému, kde chcú zakazovať, kázať a učiť o svojom prázdnom akože-dobre ďalej. Nadradená rasa…
Tábor „liberálny“, ku ktorému sa staviam aj ja, chce nechať v rozhodnutí slobodu. Komu? Občas veľmi mladej žene, nešťastnej, samej, znásilnenej, slabej, … , no rozhodne nie šťastnej. A rozhodne žene.
Ďalší prejav nehoráznej pýchy je práve toto. Že chcú zase muži rozhodovať o osudoch žien. Kurnik, chlapi, už sme nenarobili dosť blbostí v tomto svete ženám? Nestačilo? Prečo sa musíme miešať do vecí, ktorým naozaj nerozumieme a dokážeme o nich iba teoretizovať? Fakt chceme, musíme kontrolovať ženy? No áno, musíme, keď nevieme čo s vlastnou sexualitou, spontánnosťou, životom … .
Keď už teda za oba tábory: vybudujme svet taký, aby nemuseli ženy nad potratom rozmýšľať a byť v tom samé. Centrá podpory, materiálnej, psychickej, … . Na to sa zmôžte, vy, čo ste tak strašne Pro-life. Pomôžeme aj my liberáli. A nie represie – Veď to je čistá hanba.
Ten svet by sme mohli budovať tým, že sa budeme sami vychovávať ako muži, a nie ako sráči, čo od problému zdrhnú. Ako? Literatúry aj praxe je už veľa. Stačí sa napiť z kalicha pravdy. Mať na to odvahu. Sám si svoj horký liek popíjam. Tiež som zlyhal.
A čo umelé oplodnenia? Beriem si od prírody čarovný prútik života, ale za smrť byť už zodpovední nechceme. Napr. aj eutanázia. Je to obyčajné sráčstvo. Téma pred ktorou sa krútime ako hady. Keď už berieme zodpovednosť za život, prečo nie za smrť? Lebo sa jej bojíme ako malé zajace, a pštrosy, hlavy v piesku. Žeby nám v tom materialisticko-vedeckom svete istôt predsa len niečo podstatné chýbalo?
Jé, a ten náš posvätný alkohol. Keď už ideme zachraňovať životy detí – koľko životov ničí alkohol? Koľkým deťom a ženám robí zo života peklo? Obávam sa, že toto bude pálčivejšia téma ako umelé prerušovanie tehotenstva, pre niekoho vraždy. Riešenie? Asi nie, veď pijeme všetci.
Apropo slovník: Uznávam, „umelé prerušenie“ môže pôsobiť zľahčujúco, ale citovo vydieračský slovník niektorých Pro-life bojovníkov, tiež nevystihuje podstatu veci zrovna čisto.
Len dúfam, že z toho všetkého nevyťaží nejaký politický magor hlasy. A vlastne už ťaží, ťaží… čo to dá, z temnoty a špiny falošné zlato.
Verím, že sloboda ostane slobodou, aj keď v nej môžeme robiť chyby, ktoré bolia. To je zodpovednosť. A tú musíš človeku dať, aby sa naučil, aby dospel. No áno, pohodlnosť prísneho režimu niekomu vyhovuje. Je to pohodlné, a občas je tak ťažké rozhodovať.
Záver: centrá, osveta, podpora, atď…, jasné, som za! Zákazy nie. No ak chceme ísť touto formou, tak navrhujem zákaz celibátu. Je to proti ľudskosti.
