Dnes som sa vrátil z mojej pravidelnej návštevy samého seba. Päť dní. Hneď na úvod sa priznám k mojej neochote ísť hlbšie a stretnúť témy, ktoré príjemné nie sú. Alebo tak aspoň zvonku vyzerajú, keď si chce človek udržať krásnu fazónu, a síce trochu falošný, ale predsa len vzletný pocit zo života. – Toto je jedno zo zistení posledných dní. Hold, aj takto prízemná môže byť meditácia. Tak snáď už ma nebude tak dráždiť pohľad na človeka, ktorý sa tvári že je všetko fasa, no pritom je zjavné, že je to klam. Jasné, hýbu s nami hlavne vlastné témy, tak dúfam, že si na toto pri najbližšej príležitosti spomeniem.

Len pre príklad uvediem ďalšie pozorovanie: akú veľkú chuť mám stretávať ľudí a komunikovať, zdieľať. Áno, vypnutý som mal aj facebook, ktorý toto skvele využíva.

Samota je inventúra. „Prepáčte, preberáme tovar.“ A preberám to, prečo robím to čo robím, aká je moja motivácia? Je čistá? Alebo pochádza zo strachu, z túžby po pochvale, uznaní, po sexe, … ? Preberám to, či chcem naozaj robiť to čo robím, a ako to robím.

Toto ale nie je nejaká systematická, či dotazníková analýza. Systém v tom mám. Ide skôr o to, čo sa do ticha ozve. Držať hubu, nič nerobiť a čakať. Myšlienky, túžby, radosti, trápenia, … . Načúvať a nenechať sa strhnúť tými silnejšími. Čo však robím je občasné zapisovanie tých, ktoré vyzerajú dôležitejšie, aby som ich mohol znovu pustiť, bez strachu, že ich stratím. Ale také sa zväčša aj tak vracajú.

Do jaskyne zaleziem vždy podľa mesiaca. Keď je v mojom znamení, idem. Vtedy cítim viac sily, vzrušenia, vášne, ale aj nervozitu, takže to v spoločnosti zväčša za moc nestojí. A mám chuť ísť hlboko a do stredu, k podstate vecí, dejov. Tieto dni nastavujú kvalitu do ďalšieho obdobia, až po ďalší začiatok či koniec cyklu. Ja radšej kvalitu ako kvantitu. Preto sú o moju fyzickú prítomnosť ochudobnení moji najbližší. A to niekedy dosť bolí. Ale na výber moc nemám, lebo keby ostanem, nič poriadne zo mňa aj tak nie je, bola by to skôr neprítomnosť. O to hlbšiu prítomnosť viem poskytnúť po návrate.

Sú muži, ktorí majú svoje ciele nastavené dlhodobo a často revidovať nepotrebujú. Ja to šťastie nemám, takže žijem takto.

P.S. Ženy majú svoje cykly a prechody dané biologickými zmenami. Aj keď v našej „vyspelej“ spoločnosti chýba ich dostatočné uctenie a uchopenie duševného rozmeru týchto premien. My muži to musíme vytvárať. Tak ako napríklad prechodové rituály.




(Prečítané 291 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár