Keď píšem o antibiotikách niekedy ten článok v ľuďoch vzbudí veľké emócie. Neraz ma ktosi pošle do praveku a či by som nechal pomrieť deti a nedal im antibiotiká. Možno aj tento článok niekoho napáli, ale bohužiaľ výskumy si nevymýšľam ja, ale robia ich iní. A práve vplyvu antibiotík na ľudské zdravie sa venuje čoraz väčšia pozornosť. A pri výskumoch sa sleduje aj možný vplyv antibiotík na degeneratívne ochorenie nervového systému. Sem patrí aj Parkinsonova choroba.

Parkinsonova choroba je najbežnejšie neurodegeneratívne ochorenie spolu s Alzheimerovou demenciou. Parkinsonova choroba vzniká ako následok postupného odumierania nervových buniek v mozgu. Odumierajú najmä tie nervové bunky, ktoré tvoria dopamín, čo vedie k známym poruchám pohybu.

Ak by ste sa pozreli, čo stojí za vznikom tejto choroby našli by ste že príčina je neznáma. Pri hľadaní možných rizikových faktorov, ktoré môžu spôsobiť vznik Parkinsonovej choroby na univerzite v Helsinkách zistili, že už jediné užitie bežných antibiotík môže zvýšiť riziko vzniku Parkinsonovej choroby.

V štúdii skúmali takmer 14 000 pacientov s Parkinsonovou chorobou sa skúmalo, ako často pacienti užívali antibiotiká pred stanovením diagnózy a porovnali tieto údaje s viac ako 40 000 ľuďmi rovnakého veku, ktorí zostali zdraví. Študovali sa tri časové obdobia: 1 až 5 rokov, 5 až 10 rokov a 10 až 15 rokov pred začiatkom choroby. Sledoval sa aj druh použitých antibiotík.

Výsledok štúdie: Najviac zvyšujú riziko vzniku Parkinsonovej choroby tzv. široko spektrálne antibiotiká. Rovnako tak antibiotiká, ktoré pôsobia proti anaeróbnym baktériám (napr. proti Clostridium difficile), ako aj antibiotiká proti plesniam. Antibiotiká poškodzujú črevnú flóru a narušená črevná flóra podporuje Parkinsonovu chorobu.

Zdroje:

  • Tuomas H. Mertsalmi et al., Antibiotic exposure and risk of Parkinson’s disease in finland: A nationwide case‐control study, Movement Disorders, November 2019
  • University of Helsinki, Increased use of antibiotics may predispose to Parkinson’s disease, 22. November 2019, MedicalXpress

Pôsobenie antibiotík na vznik neurodegeneratívnych chorôb je zrejme cez zmenu baktérií v čreve. Po vynájdení antibiotík si ľudia mysleli, že vyhrali nad baktériami. Teraz zisťujeme, že asi to tak nie je. Ľudia radi riešia problémy cez negativitu: zabitie, potlačenie a podobne. Ale akosi zabúdajú na tvorenie. A tvorenie je jediná vec, cez ktorú človek dosahuje skutočné ciele a úspechy. Mysleli sme si, že keď pozabíjame nechcené baktérie, že tým vyriešime problémy. Nevyriešime.

Ľudia sa nenaučili tvoriť zdravie. Chcú len bojovať s chorobou, baktériou, vírusom a neviem čím ešte. Neuvedomujú si, že treba tvoriť (budovať) imunitu, odolnosť organizmu a podobne. A ak sú už nútení siahnuť po zabíjaní ako napr. antibiotikách mali by to potom nahrádzať budovaním črevného zdravia a imunity. A tu je problém ľudí. Neochota budovať a tvoriť pozitívne veci. Tvorenie ľuďom nevonia.

Človek dostal rozum nato, aby ho používal na zlepšenie života. Ak používame rozum zväčša na deštrukciu, môžno o tento dar prídeme cez nástup ochorení nervového systému a zničíme si ho našim prístupom, lenivosťou, neochotou tvoriť čo chceme. Lebo sme sa uchýlili k deštrukcii a na tvorenie sme zabudli. Ale toto je len moja konšpirácia.

S prianím pevného zdravia pre Vás pripravil
Andrej Medveď a jeho team
www.andrejmedved.sk, www.weltfit.sk, www.abczdravia.sk
andrej.medved9@gmail.com






foto: https://pixabay.com/






(Prečítané 76 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár