Z istého ľahko pochopiteľného, no pomerne hlúpeho dôvodu sa mnohým ľudským bytostiam zdá teória, že sme sa vyvinuli zo zvierat, z améb, z jednobunkovcov urážajúca.

Och, o koľko vznešenejšia je predstava, že sme na obraz samotného Boha stvorení alebo, že sme tu s prenádhernou hviezdnou flotilou priplávali odniekiaľ z Plejád. Že táto Zem patrí nám, nám vyvoleným.

Chvalabohu (ako hovoria ateisti) je dnes vo vyspelom svete sloboda vo vierovyznaní i vnímaní nášho pôvodu. A kto chce, môže si stále žiť v krásnych rozprávkach a ignorovať (možno mučivé) vedecké dôkazy. Viera zachránila mnoho bytostí, práve tak kvôli rôznym vieram prišlo o život nespočet nevinných. Je naprosto v poriadku veriť v Mesiáša, hovoriaceho hada s jablkom v papuli či lietajúceho opičieho kráľa. Ak to tvoj život obohacuje, ak je plnší a šťastnejší a zároveň tým neznehodnocuje život iných, tak je to naprosto v poriadku.

Sú ale isté fakty, ktoré súdny človek jednoducho nemôže ignorovať. Opakujem, súdny človek. Milióny vedcov z rôznych odborov, či už paleontológie, biológie, genetických disciplín, atď, atď, neštuduje, nebáda a nehovorí do vetra, len aby sa konečne dostali ku grantom. Vo vedeckej obci existuje jednoznačný konsenzus: evolučná teória je proste fakt! Taktiež existujú rôzne hypotézy, vysvetľujúce ako presne evolúcia započala, ako prebiehala a kam speje a v mnohom je už Darwin prekonaný, veď dielo O pôvode druhov vyšlo pred 160 rokmi. Každopádne sa najfundovanejší svetoví odborníci zhodnú, že evolučná teória je neodškriepiteľne dokázanou pravdou. A môže sa internetový expert Janko a facebooková vedma Marienka do krvi uraziť, beztak svojou zaťatosťou, urputnou vierou vo vlastnú (ľudskú, belošskú, slovanskú..) jedinečnosť a jedovatými statusmi nerozdrvia tie tony vedeckých dôkazov na prach. V skutočnosti ich názory ani nikoho nezaujímajú.

Totižto, ak bude onen Janko k sebe na chvíľu úprimný a dokáže aspoň ako tak precítiť nedoziernu kolosálnosť vesmíru a v rámci neho si predstaviť jednu galaktickú superkopu, akých je xy a v jej vnútri si skúsiť vizualizovať úplne tuctovú galaxiu, nazývanú Mliečna dráha, akých sú miliardy a na jednom z jej cípov konečne nájsť jednu praobyčajnu hviezdu, Slnkom volanú, akých sú len v tejto galaxií milióny a okolo ktorej sa krúti malá planéta, kde na malom, takmer prehliadnuteľnom Slovensku, na periférii sídliska, ktorého názov by väčšina obyvateľstva tejto planétky mala problém vysloviť, nieto ešte poznať, v jednom z nevkusne zateplených panelákov, v malej zašitej garsónke tlčie do starej klávesnice práve ten rozohnený Janko a teraz mu ešte niekto, okrem teda pripomenutia naprostej malichernosti vlastnej existencie vrámci Všehomíra, chce nahovoriť, že ani jeho rodokmeň nie je ničím pozoruhodným?!? Tak to teda! Janko zbehne o poschodie nižšie po taktiež nasrdenú Marienku a daváj do lesa! Tam sa dá schovať, do rozprávky, cestou sa možno potknú o obrovskú skamenelú kosť brachiosaura, no nič nedbajú a hľadajú až pokým konečne nenájdu spásne útočisko – Chalúpku s kvalitným perníkovým matrošom a extra rýchlou wifinou s heslom ježibaba123.

Som si troška aj ja uletel do fantázie, ale ohúrila ma tento týždeň jedna z diskusií na tému evolúcia a pod. a poviem vám, že teórie o dutej, či plochej Zemi tam boli z tých umiernenejších. ALE! Podľa mňa je aj to v poriadku. Ak to človeku pomôže žiť a prežiť, nech sa len uchyľuje do fantázie, rozprávok, mýtov. Ba dokonca to má v sebe istú poetickosť a podmanivosť. Pokiaľ si teda zamieňať fantastično s fanatizmom.

Naspäť na začiatok článku. Dôvodom tohoto všetkého, ktorý spomínam v perexe, je samozrejme naše ego. Zahnané kamsi do kúta a prskajúce a nebezpečnejšie ako kedykoľvek predtým. (Pritom žiaden kút neexistuje, vesmír je nekonečný.) Cítime sa nedôstojne, ponižujúco, banálne. V poznaní a precítení šialenej veľkosti súcna vnímame, že v skutočnosti nikoho nezaujímajú naše názory, ani náš život, ešte aj tým nudným susedom z bytovky sme ľahostajní. Pomrieme a za pár rokov si nikto nespomenie. Potom aby sme nenadávali na evolučné a podobné teórie. Veď jeden by sa zbláznil z pocitu, že ešte aj jeho duša, vedomie, bunky, patrili voľakedy opici alebo ešte lepšie, nejakému slizu… Ego toto ťažko znáša. Vlastne, neznáša.

A pritom sa stačí pozrieť iba kúsok do minulosti, na našich predkov uctievajúcich prírodu, prírodné božstvá, totemové zvieratá, zvieracích kráľov džunglí, lesov, ovzdušia, vôd. Naši predkovia vedeli, že niet sa za čo hanbiť, je krásne si niesť v sebe skúsenosť orla, makaka, vorvaňa, alebo hoci aj meňavky. Naši predkovia to vedeli a nechávali si radiť od týchto aspektov v nás. A prepojení s prírodou chápali, že sme Jedno. Že sme aj vďaka naším bratom a sestrám zo zvieracej ríše na obraz boží stvorení! A dnes vieme, že môžeme ďakovať aj iným, naším priamym príbuzným neandertálcom, denisovanom a ďalším líniám, že tú s nami prebývali a že aj ich gény si nosíme v bunkách. Ba môže onen vymyslený Janko, ak sa odviaže, poďakovať nielen ľudoopom a dinosaurom, ale aj tomu meteoritu, ktorý tu (ne)dávno tresol a ukončil ich éru, že dnes vôbec existuje a môže odušu chrliť internetovú síru a oheň s takmer takou intenzitou, ako onen praveký meteorit. A tí čo veria, že ich sem privial medzihviezdny víchor z Plejád či inej Tramtárie, alebo ich stvoril Jehova, Brahma či Veľké špagetové monštrum, nech pokojne poďakujú aj týmto bytostiam, ktoré ak vznikli, tak samozrejme tiež vďaka evolúcií 🙂

A možno sa zase posunieme o kúsok ďalej. Možno si uvedomíme, že sa niet vôbec za čo hanbiť. A možnože sa vďaka takémuto poznaniu začneme konečne s väčšou úctou správať k naším zvieracím priateľom a k prírode. Zaslúžia si to.




(Prečítané 172 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár