Vo svetle vianočných sviec hľadím na pučiaci gaštan pod oknom (príroda sa zbláznila), ale chaos vládne aj vo mne. Vraj sem v týchto dňoch prilieta zhora omnoho viac chaotickej energie. To, aby sme sa naučili držať sa vo svojom strede a nepodliehať blúzneniu.

Snažím sa myslieť na zmysel života. Rozmýšľam, čo by sa stalo, keby zajtra zemetrasenie vzalo pôdu pod naším domom a vyslalo ma na „cestu domov“. Pýtala by som sa v poslednej chvíli na to, či som naplnila svoje poslanie? Asi nie. Zrejme by som prechádzala v tom zrýchlenom filme svojho života jednotlivými etapami a snažila by som sa pochopiť, prečo sa stali.

Detstvo bez otca- moja Achilova päta sebaľútosti, lenže, keby môj bohatý otec zostal s matkou, bola by som lenivý rozmaznaný fracek. Mám sklon k ničnerobeniu a  len nutnosť prežiť, ma ženie k výsledkom. Akákoľvek ctižiadosť je mi cudzia. Moja večne nervózna matka ma svojou povahou naučila tolerancii, moja láskavá stará mať mi dala do vienka styk s prozreteľnosťou. Vždy keď sa niečo „tragické“ udialo v mojom živote, vravievala: „Tam hore, v nebi vedia najlepšie, čo potrebujeme.“ Môj dedko mi to logicky zdôvodnil: „Vieš, človek má veľmi krátkozraký prístup k veciam. Ak chceš veci pochopiť, musíš sa na veci a udalosti pozerať z výšky, z nadhľadu. Ty však nie si vták, takže tento pohľad ti je cudzí, preto máš pomocníkov, ktorí žijú vyššie ako ty a viac vedia, tí ťa chránia, preto si večer šepkáme: Anjelíčku môj strážničku, oroduj mi za dušičku, ako vo dne, tak aj v noci, buď mi stále na pomoci. Nad nimi je tiež niekto, ale tým si nelám hlavu, ten vie všetko, takže je neomylný, preto prijmi všetko, čo ťa stretne. Neomylný ti to dáva ako dar.“

Moja prvá láska ma naučila, že medzi mužom a ženou môže byť niečo ako výbuch sopky a keď láva stuhne, nastane raj. Zdalo sa mi to málo, a tak prišla druhá láska, naučila ma, že aj ten, kto ťa miluje, ťa môže zradiť. Tretia láska ma naučila, že zradiť dokážeme všetci, ak máme skvelú príležitosť a čert nespí. Ale ako všetci vieme, čert nikdy nespí. Moja štvrtá láska ma naučila, že dieťa vzťahy nevyrieši. Moja piata láska ma naučila, že otcom je ten, kto dáva dieťaťu nesobeckú lásku. Moja šiesta láska ma naučila, že láska a nenávisť bývajú v tom istom dome, moja …

Och, Bože- to vyzerá, že som promiskuitná mrcha. To hádam nie, len som si dovolila hľadať lásku, zbierať skúsenosti a tak napĺňať zmysel života. Keď niekto potrebuje prvú, druhú, tretiu lásku…zrejme nenašiel, čo hľadal a tak som sa naučila, že najskôr musím objaviť lásku v sebe a potom prestanem hľadať v druhých dokonalosť, veď sama nie som dokonalá.

Často ma o tom presviedčajú moje deti, ktoré mi okrem lásky dávajú ešte veľa, veľa tém na rozmýšľanie, istú chvíľu som si myslela, že zmyslom života sú deti, lenže čas prefrnkol ich detstvom, pubertou a dospelosťou a zrazu zisťujem, že vedieť dať slobodu je viac ako „opičia“ láska.

V našom stredoeurópskom regióne je život zvláštny a všeličo sa mi nepáči, ale hľadať iné miesto pre život zrejme nemám v osude a tak občas frflem, ale v podstate som pochopila, že zmysel života nie je v tom, kde žijem.

Všade je chlieb o dvoch kôrkach, ako vravia klasici. Povolanie – no také, ktoré je ti koníčkom je najlepšie. Mne sa to podarilo, ale že by toto bol zmysel života. Poznám ľudí, ktorí robia celý život účtovníkov, hoci chceli byť herci a tiež to nepovažujú za svoje poslanie, napriek tomu to prináša do ich života poriadok a systém, ktorý postrádali. Niekedy je asi celkom príjemný pocit zistiť, že som s nadhľadom a ľahkosťou prekonal „nepriazeň osudu“.

Už mám prehriaty mozog od kladenia otázok a hľadania odpovedí. Sloboda? Úžasné, ale veľkí ľudia chápajúci zmysel života žili aj v neslobode. Pevný charakter? Keď budeme všetci charakterní, nič sa nenaučíme. Ani tolerancii, ani schopnosti vyrovnať sa so sklamaním, ani tomu, že veriť na 100% môžeme iba sebe, ani opatrnosti…Vyznávanie tých pravých hodnôt? A ktoré sú tie nepravé, všetci to máme trochu inak. Peniaze? Niekto je šťastný s nimi a iný bez nich. V tom to nie je. Tak? Jasné, poslaním človeka je bezpodmienečná láska a zbavenie sa ega? Och, to je pekné, ale ja ego mám a bezpodmienečnej lásky nie som schopná, to znamená, že som žila celý dlhý život zbytočne, že som len tak vegetovala a nezanechala stopu? V nikom? Nikde? Neverím! To by „Neomylný“ nedopustil, aby ma len tak stvoril a bola by som jedná na svete, ktorá nemá význam, veď všetko ostatné význam má.

Vzduch, voda, oheň, zem, mravec, včela, pes, krava, lev, diamant, uhlík…ja jediná by som bola bezcenná. Nie!!! To nedáva zmysel, taká výnimočná nie som. Veď význam má aj depresia a narkománia, dokonca aj rakovina a schizofrénia…

V tom sa v tichu mojej obývačky ozve telefón. Na chvíľu vyvolá vlnu nevôle, veď práve teraz mám veľmi dôležitú prácu. Hľadám zmysel života. Len sa pozriem, kto to je. Moja najlepšia priateľka, tej musím zodvihnúť. Chvíľu šteboceme o jej novej láske a mojom vnukovi a potom si vymeníme recept na silvestrovský punč. O chvíľu volá Roman, zvykne volať každý deň, priatelíme sa už 20 rokov. Som rada, že jeho chorá sestra sa má lepšie a neterka si našla dobrý job v L.A. Ivona volá, že mi prinesie pár pagáčikov, mimoriadne sa vydarili. Katka mi oznamuje, že má nového priateľa, ak si sadnem ku kompu, pošle mi jeho foto. Keď už som zapla počítač, tak sa pozriem aj na poštu. Je tam 27 želaní krásnych sviatkov, desať novoročných, niekoľko odkazov od najbližších.

Hodinku sa nalaďujem na každého z nich a píšem im milé osobné želania. Pre dvoch som vymyslela veršíky. Sú tri hodiny po polnoci, kým zívajúc opúšťam komputer. Ešte idem sfúknuť sviečky, aby náhodou nepodpálili dom.

Ozaj, a čo s tým hľadaním zmyslu života? Podľa mňa mi zhora povedali: „Nič nehľadaj a ži! Zmysel života je v samom bytí, v každodennom živote, vo vzťahoch, v telefonovaní s priateľmi, v odpúšťaní nepriateľom, v protežovaní milovaných a v boji proti akémukoľvek protežovaniu, v hľadaní a strácaní jednoznačných odpovedí a hodnôt.

Takto nad ránom mi z toho vychádza jediné. Hľadať zmysel života je naozaj nezmysel. Je to rovnaké ako keby som chcela vedieť, či niektorá z molekúl slnka svieti iba pre mňa. Svietia, lebo nič iné nevedia a my zasa žijeme, lebo ako povedal Martin Kukučín- A žiť sa musí. V tom je celý zmysel života.




foto: https://pixabay.com




(Prečítané 185 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár