Nechcem byť sama.
Nechceš byť sama?
Potrebuješ mať u seba.
Vedľa seba.
Iného človeka.
Kohokoľvek.
Ak človeka nie, tak zviera.
Niekomu stačí vec.
Myslíš si, že on, ona, ono šťastnou ťa urobí.
Že niekto, ten človek, muž, partner, milenec spôsobí, že dobre cítiš sa.
Nikdy druhý silu nemá, či ty dobre cítiš sa alebo zle.
Len o tebe to je.
Čokoľvek sa deje, v tebe sa a s tebou deje.
Ty druhému zodpovednosť za to, ako cítiš sa, dávaš.
To on, že spôsobuje.
Šťastie, radosť, láska len v tvojej je réžii.
Zlosť, smútok, aj rovnako obavy.
Nevieš a nechceš sama byť.
V samote smútok svoj a bolesť vnímaš.
Preto s druhým potrebuješ byť, na neho všetko vybliť.
V samote svojej mentálnej bezdôvodne ak naučíš sa šťastná byť,
radostná, milujúca, preto len, že chceš, túžiš, k zažívaniu toho nepotrebuješ nikoho.
Tak objaví sa ten a taký, že v ktorúkoľvek chvíľu z konania potešíš sa jeho.
To preto, že teší sa bezdôvodne on.
Ak egoistická nie si a sebecká, v samote svojej šťastná byť, nemáš čo nikomu dať.
Ne vravím, že máš sama byť.
Vravím, že nevieš sama byť.
