Aldous Huxley ani netušil, ako sa priblížil našej dobe vo svojom románe Prekrásny Nový svet. Teší ma, že kniha zatiaľ nie je zakázaná, ako napr. „Belle Verte“ v preklade „Nádherná Zelená“ – film, ktorý je tiež satirickým obrazom nášho sveta a podobne ako táto kniha vypovedá o našej pokrokovej technickej ére.

Huxley žil v inej dobe, kedy sa ešte len začínala rozvíjať spoločnosť ako ju poznáme dnes. Čo do módy, ženy nosili krinolíny a páni sa vozili v prvých modeloch áut. Vznikali prvé obchodné domy, prvé tlačené reklamy. Telefóny, resp. telegrafy a elektrina boli v začiatkoch.

Síce sa písal r.1932, kedy uzrela Huxleyho kniha svetlo sveta. Neubralo jej to ani za mak na sile, odkazu a celkovému pohľadu na náš terajší svet, alebo aspoň kam smerujeme. Už vtedy však Huxley predvídal smerovanie našej technickej vyspelej spoločnosti. Veľa cestoval, no najviac ho zaujali Spojené štáty, najmä Los Angeles, ktoré citujem nazýva „mestom radosti a jalovej aktivity a ruchu.“ Preto aj celý dej situuje do roku 632 Fordovej éry. (Zhoda čísloviek 932 a 632, má istú súvislosť s povestnou knihou 1984 od Orwella.)

Prečo v ére Forda? „Sériovú výrobu áut na montážnej linke spustil Ford roku 1913. Len 93 minút potrebovali k montáži jedného modelu Ford T. Každé tri minúty opúšťalo závod nové vozidlo. Ani po sto rokoch to nevedia urobiť automobilky rýchlejšie. Z ľudí však spravil robotov.“ Preto si Forda vybral ako symbol novej éry – technickej vyspelej spoločnosti vo svojej knihe.

„Zaviedla sa povinná spotreba, kde každý muž a každá žena museli ročne toľko a toľko spotrebovať. Ľudia sú naučení stále niečo spotrebovávať, jednostajne kupovať stále nové a nové.“ Jedným z hesiel bolo: „Všetko v prospech spoločnosti.“

Staré tričko sa napr. ihneď vyhadzovalo a kupovalo nové, lebo nikto ani plátať, šiť, plátať diery už nedokázal. Výrobná spoločnosť chrlí stále nové a nové trendy s cieľom kupovať nové. „Krása je príťažlivá a my nechceme, aby staré veci ľudí priťahovali. Chceme, aby si obľubovali a kupovali nové veci.“ (Nie je to hádam slogan všetkých obchodných značiek?)

„Komunita, Identita, Stabilita.“ Nie sú len obyčajné slová, ale pravidlá, ktorými sa riadili.
– „Komunita, znamená, že nepatrím sebe o nič väčšmi ako nám patria veci, ktoré vlastníme, preto každý patrí každému. (Svet erótu je poľutovaniahodnou obeťou aj dnešnej komerčnosti a žiadostivosti.) K sexu v ére Forda sa pritom pristupuje rovnako, no ide len o sex a nie o city, alebo lásku, keďže najväčšie úsilie vynakladajú, aby sa ľudia priveľmi nezamilovali.
Je zbytočné mať city, na čo sú dobré? K výrobe áut ich ľudia aj tak nepotrebujú. Rozum ľudí zformujeme podľa potrieb spoločnosti, kde všetci jednajú rovnako a predvídateľne.“
 – Čo platí o identite? „Treba mať kolektívny názor a v žiadnom prípade nie svoje vlastný. Normalizovaní ľudia jednajú rovnako a sú teda predvídateľní a kontrolovateľní.“  
– „Stabilita je potrebná, pretože nikto nechce žiadnu zmenu, keďže každá zmena je hrozbou pre stabilitu.“  

Ešte sa vrátim k výrobe jedincov, lebo majú isté overené metódy, ktoré používajú na vzdelávanie a vývoj celej generácie. Najprv však v oddelení inkubácie vytvárali nových jedincov na páse a takých akých spoločnosť potrebovala. Jedná sa o vyvinutý kastovný systém, kde Alfy sú jedinci výnimočných vlastností v riadiacich funkciách, je ich počtom najmenej a majú preto aj najviac zodpovednosti. Vlastne celý svetový systém v r.632 riadi desať správcov sveta, zopár Álf . Z toho vyplýva zrejmé, že: „Čím je človek nadanejší, tým má väčšiu mravnú zodpovednosť. Radšej ak bude trpieť jeden než všetci.“

Betám je napríklad už v zárodkoch vštepované, že majú byť šťastné, že nie sú také nadané ako Alfy. Ich radosť vyplýva, že majú menšiu zodpovednosť na riadení spoločnosti, ale sú viac ako Gamy, Delty, Epsilony. Epsilony sú niečo ako idioti určení na najvrdšiu, najhoršiu prácu a nepotrebujú žiadnu inteligenciu na to, aby pracovali. Dospievajú v 10 rokoch, no pracuje sa na tom, aby v tom roku mohli už fyzicky tvrdo pracovať.  

„Prirodzene, akúsi všeobecnú predstavu musia mať, ak majú prácu vykonávať inteligentne, ale smú vedieť čo najmenej, ak sa majú stať dobrými a šťastnými v spoločnosti.“

Je otázne, či v podstate nemáme aj my obdobnú hierarchiu? A na tú najťažšiu fyzickú prácu nepotrebujeme ľudí takých tých Epsilonov?
 Ako vychovať poslušných prospešných pracantov? Jednoducho, náhravkami, tzv. sugesciami dostávajú pokyny, čo majú mať radi a čo nie, čo sa hodí, aby vedeli. Pripomínam, že sugestívne sú vlastne všetky média. Vari dnes neplatí rovnako ako v tejto knihe 40 krát opakovaná veta hoci aj nepravda sa stáva pravdou? (Nech žije reklama!)

Zavedenou hypnoterapiou uznávajú všetci šport, kde potrebujú veľa náradia, aby sa míňali peniaze za vyrobené veci. Takisto ľuďom vštepujú nie lásku ku prírode, ale ku športu na čerstvom vzduchu, kde sa potrebujú nejako dopraviť. „Ovšem nemali by mať radi vidiek, lebo je to ekonomicky menej náročné.“ (Štatistiky neľútostne ukazujú dnešný trend vyľudňovania vidieka, na rozdiel od miest kde trend rok od roka stúpa, viď rast cien nehnuteľnosti.)

„Rovnako sa deťom vsugerováva odpor ku prírode a ku knihám, lebo príroda, stromy, rieky sú zadarmo a láska k prírode nezabezpečí chod továrne.“

A prečo odpor ku knihám? Na strane jednej sú knihy rizikom, že by sa ľudia dozvedeli niečo viac ako treba a nežiadúco tým ovplyvnili pozeranie na fungovanie spoločnosti. Na strane druhej, ak jednostaj spokojne sedíte a čítate knihy, nemôžete veľa spotrebovať! Chrbticou spoločnosti nie sú predsa filozofi, lež tí, čo pracujú vo fabrikách.

V dnešnom svete je verná knihám najviac staršia generácia, najmladšia trávi desiatky hodín na internete. Tomu sa hovorí pokrok a nastáva vtedy: „kedy ľudia pracujú, sexujú a sú jednostaj niečím zaujatí, kráčajú od pôžitku k pôžitku. Nemajú ani chvíľu, aby začali hĺbať.“ Ďalej píše, že: „ak budete zahltení prácou, na všeobecnosti – ako je poznanie súvislostí nebudete mať čas.“

„To, že pokrok je nádherný“ sa vie, ale aj staroba môže byť tiež báječná. „Takmer nenarušená mladosť do 60 rokov. Smrť je chápaná ako niečo veselé a mŕtvola je užitočná, keďže vydá pol kila fosforu, takže je to potešujúce, že aj po smrti môžete byť spoločensky užitočný.“   „Ľudia sú šťastní, dostávajú všetko, po čom len túžia a netúžia po ničom, čo by nemohli dostať.“ No, ozajstné šťastie vyzerá úboho v porovnaní s tým, aké pocity prežíva človek v núdzi. Smútok sa preto neustále potláča kúpou niečoho, spotrebou, alebo pilulkami. Za šťastie bolo treba zaplatiť. V konečnom dôsledku sú ľudia chápaní ako výrobní otroci, platí sa im pilulkami, ktoré navodia pocit šťastia. (Dnes sú to peniaze, ale symbolika je rovnaká, lebo si za to kupujeme, čo iné ako trochu šťastia?)

Vojna v roku 632 tiež bola a donútila uskutočniť radikále zmeny. Napr. vyvraždiť guľometmi 800 prívržencov jednoduchého života. (A dnes? Nechám vás pouvažovať. Kde sa vedú vojny? Prečo práve v zaostalých oblastiach? A kto nimi najviac trpí?)

„Aký má význam Pravda, Krása, či Poznanie, keď okolo človeka vybuchujú antraxové bomby? A tak sa po vojne dostala po prvý krát pod kontrolu veda. Vtedy boli ľudia takí krotkí, že by boli pristali, aby sa kontrolovala hoci aj chuť do jedla. V mene pokojného života by pristáli na hocičo. Odvtedy sa uzákonila kontrola.“  

Zatiaľ som uviedla pár skutočností, ktoré verne kopírujú dnešnú spoločnosť. Avšak dej v knihe je pútavý a naberá na spáde, keď objavia medzi Indiánmi žijúcimi pôvodnym životom, no už len v prírodnej rezervácii – polodivocha, ktorého matkou bola Beta, teda z ich radov.
Divoch menom Savage mal možnosť snívať o tom nádhernom svete z rozprávania matky, potom ho zažiť a porovnať so životom v divočine. Divoch sa na veci díval z iného pohľadu, nechápal prečo ľudia sú dobrovoľne otrokmi, nerozumel ich závislosti na narkotických pilulkách vyvolávajúcich šťastie.

Nechápal, že dávku piluliek si museli odpracovať (Mali síce odskúšaný 4 hodinový pracovný čas, ale nevyhovoval, keďže vzrástla spotreba tabletiek, zábaviek a teda nepokojov.) Vrátili sa k 7 a pol hodinám a potom si za zaslúženú dávku dopriali hry, sex, dotykové filmy… Savage si uvedomil vlastnú identitu, čím sa odlišoval od iných. Otvorili sa oči aj mnohým ďalším, ktorí si uvedomili absurdnosť sveta, v ktorom dosiaľ žili. Stali sa však nepohodlnými a vyslanými do ďalekého azylu, aby nepredstavovali hrozbu spoločnosti.

Kým Indiáni uznávali Boha, narozdiel od moderného sveta. Pre nich bol „Boh nezlučiteľný so strojmi, s vedeckou medicínou a všeobecným šťastím. Najmä ak je prirodzené veriť v Boha, keď je človek sám, ale ľudia teraz nikdy nie sú sami!“ Moderný svet si vybral stroje, medicínu a za šťastie tabletky. (Dnes máme namiesto tabletiek peniaze.)  

V divočine si čítaval Shakespeara, ktorým chcel autor poukázať, že sa pozabudlo na jediné a to ľudský cit, pravú lásku tak ospevovanú v Rómeovi a Júlii, či iných dielach. Divoch nechápal ako ľudia môžu neveriť v Boha a nečítať Shakespeara.

Ja si kladiem tú otázku často. Prečo chceme múdrosť vekov ukrytú v klasických dielach, nahradiť technickým pokrokom? Prečo sa potrebujeme zbaviť ľudskej identity, ktorá nás ako jediná odlišuje od strojov? Už pomaly splývame s mobilmi, stávame sa akčnými hrdinami televízie, počítačov a komunikujeme pomaly už len cez internet.

Prečo nás láka odplávať preč za pokrokom a vidinou lepšieho sveta udávaného spotrebou? Načo potrebujeme splynúť s vírom pokroku, ktorý nás unáša preč od našich hodnôt ako sú ľudské city, láska, bolesť, priateľstvo či súcit?

Ako sa nám Huxley snažil povedať, prekrásny nový svet vôbec nemusí byť dokonalý, rovnako ako ani ten náš.




(Prečítané 136 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár