U mnohobunkových organizmov je rastové / obranné správanie riadené nervovým systémom. Úlohou nervového systému je monitorovať signály z prostredia, interpretovať ich a organizovať zodpovedajúce reakcie súvisiace so správaním. V mnohobunkovom spoločenstve nervový systém funguje ako nejaká vláda organizujúca činnosť svojich bunkových občanov. Keď nervový systém zaregistruje hroziaci tlak prostredia, mobilizuje spoločenstvo buniek na akciu proti tomuto nebezpečenstvu.

Telo je v skutočnosti obdarené dvoma samostatnými obrannými systémami, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pre zachovanie života. Prvý je systém, ktorý mobilizuje obranu pred vonkajšou hrozbou. Hovorí sa mu os HPA (os hypotalamus-hypofýza-nadobličky). Ak žiadne nebezpečenstvo nehrozí je os HPA nečinná a rast sa rozvíja. Ak však hypotalamus vníma hrozbu z prostredia, os HPA zapojí tým, že vyšle signál do hypofýzy, tzv. „veliteľskej žľazy“, ktorá zodpovedá za organizáciu päťdesiatich miliónov buniek spoločenstva, aby sa tak vysporiadali s hroziacim nebezpečenstvom.

Pripomeňme si mechanizmus podnetu a reakcie, ktorý je prítomný v bunkovej membráne. Proteínové receptory a efektory – hypotalamus a hypofýza sú ich behaviorálnymi ekvivalentmi. Tak ako proteínový receptor aj hypotalamus prijíma a rozpoznáva signály z prostredia. Funkcia hypofýzy pripomína funkciu proteínového efektora – vysiela telesné orgány do akcie. V reakcii na nebezpečenstvo z vonkajšieho prostredia hypofýza vysiela signál do nadobličiek a tak ich informuje o nutnosti koordinovať reakciu tela „bojuj alebo uteč“.

Technické mechanizmy toho, ako stresujúce podnety zapájajú os HPA, sledujú jednoduchú kaskádu: v reakcii na vnímanie stresu, ktoré mozog zaregistruje, hypotalamus vylúči faktor (CRF) podporujúci uvoľňovanie kortikotropinu a ten putuje k hypofýze. CRF aktivuje zvláštne bunky hypofýzy, ktoré vylučujú hormóny, a tie do krvi uvoľnia adrenokortikotropné hormóny (ACTH; hormóny stimulujúce kôru nadobličiek). ACTH sa dostanú k nadobličkám, kde slúžia ako signál na vylučovanie stresových „bojuj-uteč“ hormónov nadobličiek. Tieto stresové hormóny koordinujú funkciu telesných orgánov a dodávajú nám veľkú fyzickú silu odraziť nebezpečenstvo alebo utiecť.

Hneď ako sa spustí poplašné zariadenie nadobličiek, stresové hormóny uvoľnené do krvi zúžia cievy zažívacieho traktu a donútia tak krv, ktorá dodáva energiu, aby prednostne vyživovala tkanivá paží a nôh, ktoré nám umožnia vysporiadať sa s nebezpečenstvom. Predtým, ako bola krv vyslaná do končatín, koncentrovala sa vo vnútorných orgánoch. Presmerovanie krvi z vnútorností do končatín pri obrannej reakcii vedie k zastaveniu funkcií spojených s rastom; bez výživy z krvi vnútorné orgány nemôžu dostatočne pracovať. Vnútorné orgány prestávajú vykonávať život zachovávajúcu činnosť, ku ktorej patrí trávenie, vstrebávanie, vylučovanie a ďalšie funkcie umožňujúce rast buniek a produkciu energetických zásob tela. Preto stresová reakcia utlmuje rastové procesy a v dlhodobom meradle ohrozuje prežitie tela tým, že narúša vytváranie životne dôležitých energetických rezerv. utlmenie imunitného systému bojuj alebo uteč stresové hormóny.

Druhý obranný systém tela je imunitný systém, ktorý nás chráni pred vnútorným nebezpečenstvom, napríklad pred nebezpečným pôsobením baktérií a vírusov. Keď je mobilizovaný imunitný systém, spotrebúva veľkú časť z energetických zásob tela. Aby sme si predstavili, koľko energie imunitný systém spotrebuje, spomeňme si, ako sa cítime fyzicky slabí, keď bojujeme s infekciami, ako je chrípka či nachladenie. Keď os HPA mobilizuje telo na obranu alebo útek, hormóny nadobličiek primárne utlmia činnosť imunitného systému, aby sa tak zachovali zásoby energie. Stresové hormóny sú natoľko účinné pri obmedzení funkcie imunitného systému, že ich lekári pacientom podávajú po transplantácii, aby ich imunitný systém neodmietal cudzie tkanivo.

Prečo systém nadobličiek vypína imunitný systém? Predstavte si, že ste v stane v africkej savane, máte bakteriálnu infekciu a ku všetkému ešte poriadnu hnačku. Počujete, ako vonku pred stanom zreve rozzúrený lev. Mozog sa musí rozhodnúť, čo predstavuje väčšie nebezpečenstvo. Vášmu telu neprinesie žiadny úžitok, keď zvíťazíte nad baktériami, ale zožerie vás lev. Vaše telo teda zastaví boj s infekciou a namiesto toho radšej mobilizuje energiu na útek pred levom. Preto je sekundárnym dôsledkom zapojenia osi HPA to, že naruší vašu schopnosť bojovať s chorobou.

Aktivácia osi HPA tiež narúša vašu schopnosť jasného uvažovania. Spracovávanie informácií v prednom mozgu, centre logického a výkonného uvažovania, je výrazne pomalšie ako reflexívna činnosť riadená zadným mozgom. V núdzovej situácii platí, že čím rýchlejšie sú informácie spracované, tým väčšiu nádej má organizmus na prežitie. Stresové hormóny nadobličiek zužujú cievy v prednom mozgu, a tým obmedzujú jeho funkciu. Navyše hormóny potláčajú činnosť prefrontálneho kortexu, centra vedomej vôľovej činnosti. V stave núdze cievny tok a hormóny slúžia na aktiváciu zadného mozgu, ktorý je zdrojom život zachovávajúcich reflexov, ktoré najúčinnejšie riadia obrannú či únikovú reakciu. Aj keď je nevyhnutné, aby stresové signály potláčali pomalšiu činnosť vedomej mysle a posilnili šance na prežitie, má to svoju daň… znižuje sa naše vedomé vnímanie a inteligencia (Takamatsu et al., 2003; Arsten a Goldman-Rakitz, 1998; Goldstein et al., 1996).


Viac si môžete vypočuť z čítania z knihy Biológia presvedčenia:





Text je z knihy:

Biológia presvedčenia

Ako môžeme ovplyvniť vedomie buniek

Autor: Bruce H. Lipton

Pôvodná cena:9.90 EUR
Naša cena:6.93 EUR
Zľava:30.00 %

Bruce Lipton je svetoznámy priekopník v oblasti prepájania vedy a duchovného pohľadu na život a vesmír. Jeho kniha Biológia presvedčenia je prelomové dielo v oblasti tzv. novej biológie – epigenetiky. Predstavuje nádejnú syntézu najmodernejšieho výskumu v oblasti bunkovej biológie a kvantovej fyziky. Dokazuje, že môžeme zmeniť naše telo, ak preprogramujeme svoje myslenie. 

Autor pútavo opisuje mechanizmy, akými bunky prijímajú a spracúvajú informácie. Našu biológiu neriadia gény a DNA – naopak, DNA je riadená signálmi mimo bunky, vrátane energetických odkazov, ktoré vychádzajú z našich pozitívnych aj negatívnych myšlienok!

Úryvok: Príbeh evolúcie je príbehom smerovania k vyššiemu vedomiu. Pri štúdiu membrány sme odhalili receptor – efektorový proteínový komplex (IMP) ako základnú jednotku vedomia/inteligencie. Z toho vyplýva, že čím viac proteínových receptor-efektorov organizmus má, tým väčšie môže mať uvedomenie a tým vyššie stojí na rebríčku evolúcie. Existujú však fyzické obmedzenia brániace neustálemu zvyšovaniu počtu proteínových receptor-efektorov, ktoré sa vmestia do bunkovej membrány. Preto je rozšírenie povrchu membrány jedinou možnosťou, ako zvýšiť počet proteínov vedomia.

Knihu kúpite za najlepšiu cenu TU






foto: https://pixabay.com





Súvisiace články:




(Prečítané 169 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár