Dnes nájdete stovky receptov na medvedí cesnak, avšak asi nikde nenájdete tento najstarší a najzdravší spôsob na jeho uskladnenie a spracovanie… tušíte už?

Najstarším spôsobom uskladnenia medvedieho cesnaku je kvasenie. Tento spôsob bol bežnejší najmä na východ od nás, kde sa vraj dá kvasený medvedí cesnak kúpiť ešte aj dnes na tržniciach. Ale už som ho našiel napríklad aj v poľských obchodoch so zdravou výživou. Takýto kvasený cesnak je aj ľahšie stráviteľný a najlepšie uchováva vitamín C . Poznám veľa ľudí, pre ktorých je surový medvedí cesnak príliš silný, ale kvasený im chutí a nerobí im ťažkosti na žalúdku.

Toto je môj recept:

Kvasíme podobne ako uhorky kvašáky. Listy na tesno ukladáme do pohára a presypávame soľou – cca. 2 čajové lyžičky soli na litrový pohár. Hore necháme 2-4 cm vzduchu. Zalejeme horúcou, vlažnou či studenou vodou (takisto ako pri uhorkách kvašákoch, každý má svoj spôsob), pritom sa snažíme vytlačiť spomedzi listov čo najviac vzduchu. Môžeme tiež zaliať osolenou vodou namiesto presypávania soľou.

Pohár zavrieme a odložíme na chladnejšie, menej používané miesto, lebo pri kvasení cesnaku je jeho vôňa veľmi intenzívna, dokonca aj pri zatvorenom pohári. Ja pri kvasení cesnaku zvyknem ešte listy niečím zaťažím, aby boli stále ponorené vo vode. Nikdy nezalievajte listy vodou doplna až po okraj pohára. Pri kvasení by sa vám totiž mohlo stať, že CO2 vám vytlačí vodu von z pohára. Preto často na začiatku viac krát za deň postláčam listy a vytlačím tak z pohára spomedzi listov vzduch, aby nevytláčal vodu z pohára.

Po pár týždňoch máme hotový kvasený medvedí cesnak, ktorý nám takto vydrží niekoľko mesiacov, dokonca aj rokov, aj keď zriedkavo sa stane, že sa pokazí. Vôňa kvaseného cesnaku je veeeeľmi intenzívna a chuť výborná, niečo medzi uhorkami kvašákmi a cesnakom. Môžeme ho jesť na surovo, ako prílohu k druhého chodu, alebo aj varený. Keď ho prevážam v zatvorenom pohári, celé auto vonia intenzívne cesnakom.

Ak by ste mali chuť kvasený medvedí cesnak ochutnať – príďte na moje jarné kurzy po celom Slovensku – viac info nižšie:)

Chcel by som tiež poukázať na jeden mýtus, ktorý je vytvorený okolo medvedieho cesnaku. Niektorí ľudia hovoria, že keď medvedí cesnak zakvitne, tak sa stáva nejedlým, alebo počul som dokonca, že jedovatým- vôbec to nie je pravda! Môžeme jesť listy aj keď kvitne. Budú síce už často škvrnité, obžraté od rôznych živočíchov a nažlté, a najmä budú menej aromatické a výživné ako mladé listy, lebo pri kvitnutí prúdi veľa energie z listov do kvetov. Ale nebojte sa, môžete ich zbierať, vyberajte len tie zdravšie listy. Ja som do konca robil pesto z medvedieho cesnaku zbieraného v polke júna, keď boli v plnom kvete (vysoko v horách) a bolo vynikajúce.

Dokonca aj kvetové puky a kvety medvedieho cesnaku sú jedlé a sú vynikajúce. Chutia ešte intenzívnejšie ako listy. Kvety môžeme skvelo využiť na dekorovanie akéhokoľvek slaného jedla, krásne vyzerajú v šalátoch či ako ozdoba na chlebíčky počas osláv. Môžeme tiež macerovať kvety v olivovom oleji alebo octe.

Pozor na…

Známe sú viaceré zámeny medvedieho cesnaku s prudkojedovatými druhmi, ako konvalinka voňavá , jesienka obyčajná, áron, či z kýchavica biela . Všetky tieto rastliny môžme niekedy stretnúť rásť pomedzi medvedí cesnak, preto pri zbieraní medvedieho cesnaku treba vždy dávať pozor.

Medvedí cesnak sa najviac podobá na prudko jedovatú konvalinku voňavú (CZ konvalinka vonná, Convallaria majalis) . Keď zakvitnú, tak nie je problém ich spoznať, majú veľmi odlišné kvety, ale pred zakvitnutím ich listy niekedy vyzerajú takisto. Preto treba byť pri zbieraní veľmi opatrný. Konvalinka síce rastie aj trošku neskôr, ale každý rok nájdem miesta, kde obidve tieto rastliny pred zakvitnutím rastú vedľa seba.

Môžeme ich rozoznať podľa toho, že u konvalinky z podzemkov vyrastajú takmer vždy po 2 listy (výnimočne 1 alebo 3), ale ich pošvy tvoria pozornú stonku, vyzerá to ako 2 listy na jednej stonke – medvedí cesnak síce tiež má väčšinou 1, 2 či 3 listy vyrastajúce z jednej cibuľky, ale každý list má na samostatnej stopke, netvoria listovú pošvu, vyzerá to tak, že každý list rastie zvlášť zo zeme na oddelenej stopke. Medvedí cesnak často tvorí tiež veľké ružice – z jedného miesta vyrastá veľa listov.

Najlepší a najistejší spôsob na rozlíšenie týchto dvoch rastlín je ten, že ich ovoniame.Konvalinka totiž nikdy nebude voňať cesnakom. No samozrejme, keď zbierame cesnak a medzi ním je konvalinka, tak predsa už aj naše ruky voňajú cesnakom, preto musíme vždy pozerať, či náhodou nerastú 2 listy z jednej stonky. Konvalinka je skvelá liečivá rastlina, no treba vedieť presné dávkovanie.

Jesienka obyčajná (CZ ocún jesenní, Colchicum autumnale) má užšie listy, ale spoznáme ich tak, že nemajú listové stopky, vyrastajú priamo z byle, ako u póru. Je to skôr lúčny druh, ale párkrát som ich videl rásť spolu, napríklad v lužných lesoch či na okraji lesa.

Áron (CZ árón, Arum) má šípovité listy, ktoré majú tiež inú štruktúru a sú aj trošku tmavšie, takže keď ich porovnáme, tak sa málo podobajú na medvedí cesnak. Ale keď rastie medzi húštinou medvedieho cesnaku a vidíme len vrchnú časť listu, tak vyzerá podobne ako u medvedieho cesnaku a preto sú známe otravy listami áronu.

Kýchavica biela (CZ kýchavice bílá, Veratrum album) je z týchto rastlín najmenej podobná na medvedí cesnak, má výrazné žilkovité listy a celá rastlina sa vetví a rastie do výšky.

Pamätajte, keď si nie ste istí, či je to medvedí cesnak, jednoducho ho ovoňajte. Jeho cesnaková vôňa ho vždy prezradí. Ak výrazne vonia cesnakom, tak môžete smelo jesť. Na jar je tá vôňa tak intenzívna, že často som najskôr zavoňal cesnak a až potom som našiel rastlinku, niekedy až po 15 minútach hľadania či o 200 metrov ďalej.

Chcete sa dozvedieť viac o divokých jedlých rastlinách?

Tuto jar budem robiť prechádzky, ukážky a ochutnávky divokých jedlých rastlín v prírode po celom Slovensku – BA, ZA, KE, NR, PP, PO, BB, RK, ZV, TN, LM, TT… a v Zaježovej

Viac nájdete tu: https://www.facebook.com/


Ing. Bartek Dobrodej Krzewiński – Poliak, etnobotanik, milovník prírody, vyštudovaný lesník a ochranár prírody, lektor kurzov o divokých jedlých a liečivých rastlinách, ktorým sa venuje už od detstva, napísal o nich aj diplomovku, 6 rokov robí prednášky, kurzy, semináre, víkendovky na Slovensku, momentálne dokončuje knihu a verí, že ju vydá v júni.

Po precestovaní 50 krajín pred 7 rokmi prišiel na Slovensko a zamiloval sa do tejto nádhernej krajiny. Desať rokov strávil v škandinávskej tajge, ktorú nosí stále v srdci, až jedného dňa v tajge pochopil, že jeho poslaním je spájať ľudí so svetom prírody a že má prísť a učiť o bylinkách na Slovensko. Tu stretol aj svoj ženu, majú spolu 2 nádherné dcérky. Žijú zatiaľ na Liptove, ale chystajú sa vrátiť do Zaježovej.

Bartek Dobrodej Krzewiński, 0950455769, info@divoke.sk


Súvisiace články:

– Jarná očista začína! Poďme sa najesť do prírody…

 

– Pili ste už brezovú vodu? Čo je u nás takmer zabudnuté je v okolitých krajinách tradíciou


(Prečítané 1 303 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár