Väčšina ľudí blúdi v sterilných myšlienkach mentálnej mysle a predstavuje si duchovnosť založenú na morálke, disciplíne a dosiahnutí najrôznejších cieľov. Pritom sú pevne presvedčení, že práve to je „kráčať po veľkej Ceste Patriarchov minulosti“. Viacmenej, ich Srdce nie je dostatočne čisté, aby dosiahlo veľkú Skutočnosť a oslobodenie od všetkého utrpenia. Pretože len skrz Srdce dosiahneme Srdce, nie pomocou cvičenia či mentálnou mysľou.

Všetky tie nové meditácie, ktoré priťahujú toľko ľudí, nie sú nič, než hmlisté praktiky, ktoré len pridávajú zmätok do ilúzií – ktoré sú v ľuďoch už aj tak dosť zakorenené.

Veľká cesta nezáleží na ničom z toho, čo je ľudské. Nezáleží ani na jemnosti, ani na sústredení, ani na morálke, ani na zásluhách, a predovšetkým nie na technike meditácie.

Nemali by sme sa len posadiť. Musíme sa posadiť s vierou v Ducha. Pokiaľ táto viera chýba, nemôžeme dosiahnuť Srdce.

V starých dobách veľkí bojovníci umierali s vierou. V skutočnosti neumierali, pretože Srdce nie je z tohto sveta. Pokiaľ nedosiahneme Srdce, zostávame obyčajnými bytosťami, podriadenými rozmarom nápadov a čisto ľudských presvedčení. Sme teda, vydaní na milosť tým, ktorí sa naučili ostatných spútavať, aby ich lepšie vlastnili a okradli o peniaze. Svet je plný tých, ktorí si privlastnili moc, majú veľké ústa a vedú múdre, oslnivé logické reči, tvária sa skromne, priateľsky a sú samý úsmev.

Rozum, filozofie, metódy, ako sa cítiť dobre a dokonalé meditácie dnešnej doby, majú za následok, že ľudia kráčajú vedľa svojho Srdca, bez toho, aby ho niekedy spoznali.

Ľudia nerobia nič iné než, že kŕmia svoj egoizmus, bez toho, aby si to vôbec všimli. Bránime sa, šetríme sa, zbabelo ukrývame svoje strachy, aby sme pred ostatnými vyzerali lepšie, boli slobodní, múdri a pokojní. Ale nikto neunikne Oku Srdca.

Môžeme aj ďalej klamať sami seba a klamať ostatným. Ale príde čas, keď bude nevyhnutné postaviť sa samému sebe, tvárou tvár. Nariekanie, ľútosť a plač už budú na nič.

Pokiaľ je Srdce zaťažené všetkou ľudskou márnomyseľnosťou, ktorú sme si sami vytvorili, zem a nebo zostanú navždy oddelené.

Preniknúť Srdcom Cesty nezáleží na nás, ale na neobyčajnej viere, ktorá nás oživuje. A táto viera záleží na veľkom odhodlaní a veľkej túžbe uchopiť Srdce.

Majster Sando Kaisen

Zdroj: ZEN-Sangha-Majstra-Sando-Kaisena-na-Slovensku

foto: https://pixabay.com


Súvisiace články:

Zen: být plně člověkem

– Budhistické školy

– Prebudiť sa a hľadať Cestu

– Ani ty si svoje leto nepremárnil – Zen ako myslenie všedného dňa


 

Pridaj komentár