Dominika

Večnosť života predstavuje zatiaľ len nenaplnenú túžbu po nesmrteľnosti. Púť každého z nás raz zhasne ako hviezda na nebi, no náš život tým nemusí úplne skončiť. Môžeme po sebe zanechať bytosť, ktorá v nás navždy bude veriť a bude pokračovať dúhovým chodníkom, z ktorého sme my museli odísť.  Preto je veľmi dôležité, aby sme počas svojho života boli príkladom pre tie malé a nevinné stvorenia, ktoré sa ku nám nepýtali. Ocitli sa v našom živote úplne bezbranné, na nás odkázané s neistou víziou budúcnosti. Prišli do cudzieho sveta a preto je potrebné, aby sme ich so všetkým oboznámili a ukázali im rozmanité pôvaby bytia.

Je veľmi dôležité, aby sme im boli nápomocní pri krokoch, ktoré urobia, pri slovách, ktoré vyslovia a pri ich činoch, ktoré ich budú sprevádzať až do dospelosti. O tom, kým sa naozaj stanú, až budú môcť za seba prevziať úplnú zodpovednosť, do veľkej miery rozhodujeme my ako rodičia. Len, ak  ich obklopíme svojou bezpodmienečnou láskou, pomôžeme im zdolať neľahké skúšky, no popritom im ponecháme krídla slobodnej mysle, z nich vyrastú ľudia s veľkým srdcom.

Byť rodičom je poslanie, nie matematická rovnica

Predtým, ako sa rozhodneme dať niekomu život, mali by sme sa dôkladne zamyslieť, či sme si skutočne vedomí čo znamená táto celoživotná úloha. Viacerí privedú na svet dieťa, ktoré sa tu ocitne a zisťuje, že k tomu, aby mohlo žiť dôstojne, nemá ani základne vybavenie. Nielen pre rodiča, ale aj pre tohto drobca je veľmi ťažké prežívať zo dňa na deň a neustále sa strachovať o svoju budúcnosť. Je mnoho ľudí, ktorí si neuvedomujú riziko, ktoré s tým súvisí a hoci sú z novonarodeného dieťatka nadšení, tak mu v skutočnosti nemajú čo ponúknuť. Na to, aby sme sa stali rodičmi, nepotrebujeme mať na konte žiarivé nuly, ani nemusíme bývať v honosnom paláci, no nemôžeme ani od nášho dieťatka čakať, že sa uspokojí so životným minimom.

Čas pre nás nejestvuje, chceme sa o neho podeliť

Ak sa staneme rodičmi, pri práci už na seba nebudeme mať toľko času čo predtým. Zvykli sme žiť vo veľkom štýle a ochutnávať všetky odtiene dobrodružstiev, no po narodení dieťatka, sa skončia všetky naše divoké avantúry. To je cena, ktorej by sme sa mali byť schopní vzdať, ak si prajeme, aby naše dieťa napĺňala celistvosť a naša úplná prítomnosť. Hoci sme predtým žili viac – menej pre seba, teraz sa musíme o svoj čas, svoju energiu a svoju lásku deliť s ním. Ako správni rodičia by sme to však nikdy nemali svojim deťom vyčítať, pretože aj napriek vráskam a šedinám, ktoré nám do života priniesli sú tým  najväčším darom, aké sme mohli kedy dostať.

Staňme sa ich motýľmi, ktoré ich ponesú na krídlach

Nesieme veľmi veľkú zodpovednosť za životy našich detí, pretože ich všetko učíme od samého začiatku. To vďaka nám vedia rozlíšiť človeka od zvieraťa, kvet od stromu, dobro od zla. My sme ich svetelní patróni, ktorí na nich neustále dozerajú a posúvajú ich nesmelé kroky k vytýčeným želaniam. Niekedy sa stane, že si dieťa neuvedomí dôsledok svojho konania a činí neuvážené a nesprávne rozhodnutia a preto sme tu my zástupcovia pravdy a spravodlivosti, aby sme im ukázali správnu cestu. Oni neraz nemôžu za to, že túžia všetko preskúmať a poznať každý kameň, o ktorý zakopnú, no my sme tu od toho, aby sme im pomohli porozumieť tichu a naučiť ich v ňom vnímať aj to, čo je pred ich zrakom dosiaľ skryté.

Linda

Máme dôvod sa tešiť každý deň

Byť rodičom je veľmi zodpovedná úloha, ktorú nie každý zvláda. Ale, ak sa nám podarí zhostiť tejto funkcie na plný úväzok, tak sa staneme svedkami mnohých každodenných radostí. Určite prídu aj okamihy, kedy sa budeme preklínať za to, že musíme niesť toto bremeno, ale ak otvoríme svoje srdce a dovolíme, aby nám do neho naše dieťa nazrelo, tak sa staneme akoby jedným celkom. Presne to, čo mu my odovzdáme, časom predá on nám a ak chceme, aby naše vzťahy boli harmonické, mali by sme sa snažiť, aby naše kapitoly obsahovali potrebné znalosti, ktoré sa stanú míľnikom nekonečného poznania.

Buďme učiteľmi jeden pre druhého a vzájomne sa podporujme

Cítime sa starší, skúsenejší a sme na tomto svete dlhšie ako naše deti a preto je možno pre nás nepredstaviteľné uveriť, že aj tie menšie nám môžu ísť príkladom. Veľakrát sú to práve naše deti, ktoré nás učia vidieť krásu v rozkvitnutom kvete, vnímať rosu na tráve alebo jasať nad rozžiarenou dúhou. Preto by sme im mali dovoliť, aby nám aj oni ukázali svoje malé svety, v ktorých sa skrývajú poklady nevyčísliteľnej hodnoty. Ich nevinné srdcia sú tak čisté a neraz ich práve naše neadekvátne rozhodnutia vedia zničiť a zbaviť tej panenskosti, akou prekvitajú. A hoci, ako rodičia máme nad ich životmi plnú moc, nikdy by sme nemali zabúdať, že sú to práve oni, ktoré v nás prebúdzajú potrebu snívať.


foto: fcb Tuary


 

(Prečítané 61 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár