Osha asi netreba predstavovať. (Aspoň nie na tomto blogu, našim čitateľom a priaznivcom. 🙂 )

Je to naozaj pozoruhodný duchovný učiteľ a mysliteľ. Žiadalo by sa povedať, že aj autor, ale to nie je celkom presné: všetky knihy, ktoré vychádzajú pod autorským menom Osho, sú prepisom z audio alebo videozáznamov – on totiž nepísal, ale rozprával, prednášal a odpovedal na otázky svojich žiakov, ktoré mu zväčša predkladala jeho asistentka a on jej diktoval odpovede.

Nielen jeho myšlienky, známe z jeho kníh, ale aj celá jeho osobnosť bola mimoriadna. Jeho život, rozdelený na etapy v Indii, USA a ku koncu života opäť v Indii, vzbudzoval veľký rozruch a vyvolával kopu otázok, ako aj sporných či mylných dojmov.

Ľudia po celom svete Osha buď euforicky zbožňovali, alebo odsudzovali.

Ja sama si pamätám, ako sa mi pred dávnymi rokmi zdali jeho texty aj jeho osoba odpudivé (asi aj preto, lebo som neznášala akékoľvek prejavy kultu osobnosti a aury „vyššej bytosti“). Ale postupom času, ako som začala viaceré jeho knihy naozaj čítať (mnohé z tých, ktoré sme vydali v Eugenike, som totiž preložila ja), a zvlášť v poslednej dobe, keď som si pozrela úžasný dokument z minulého roku (2018) Wild Wild Country a prečítala zopár rozhovorov s ním, som dospela k inému názoru na tohto zvláštneho muža. Okrem toho úplne každého, kto kedy žil či žije na tomto svete, treba posudzovať v kontexte doby – je to niečo neoddeliteľné v tomto našom štvorrozmernom fyzickom svete, z hľadiska duchovného a vôbec intelektuálneho (a teda aj vedecko-technického atď.) vývoja a významu. Myslím si, že Osho mal naozaj ohromujúco otvorenú, oslobodenú a prebudenú myseľ, okrem toho veľmi ostrú, bystrú a duchaplnú. A mal aj svoje limity, tak ako každý.

Kto má záujem, nech si pozrie vyššie spomenutý dokument. Nie je len o Oshovi a jeho nechválne známej americkej komúne, ale o viacerých rozmeroch – dobrých aj zlých – našej ľudskej podstaty.

A tu som pre vás preložila časť obsiahleho rozhovoru s Oshom, ktorý má dosť intímny charakter, aby trochu poodhalil bytosť tohto vplyvného gurua 20. storočia:

Kto si?

Som obyčajný človek. Vašich spasiteľov, prorokov a Božích poslov pokladám za cvokov. Trpia halucináciami. Nemajú to v hlave v poriadku. Čo povedať o ich osvietenosti? Veď to nie sú ani len normálni ľudia. Sú chorí. Ja som len obyčajný človek, ktorý nie je chorý.

Byť zdravý, byť celistvý – to je osvietenie. To z vás ale nerobí nikoho nadradeného. Robí to z vás niekoho jedinečného. Preto potom nezapadáte do žiadnej kategórie. Každý osvietený človek je jedinečný.

Všetko, čo som kedy zažil, urobilo z môjho života sviatosť, prinieslo to požehnanie a radosť tisíckam iných ľudí. Ja som ľudí nepostavil proti sebe ani som nevyvolal žiadnu nenávisť. Nevyvolal som žiadny boj, žiadnu vojnu, násilie či krutosť.

Nie som predstaviteľ žiadneho náboženstva. Som niekto, kto má náboženskú skúsenosť. Som svojou vlastnou autoritou.

Čím si taký zvláštny? Prečo si práve ty vodca? Hovoríš ľuďom rôzne veci a oni ťa poslúchajú, ale prečo práve teba? Prečo nie niekoho iného?

To sa spýtaj ich – pretože ja nie som ich vodca. Ja som im nepovedal, že ma majú nasledovať. Neprosil som ich, aby sem prišli a boli tu so mnou. Je to ich vec a ich problém, ich zodpovednosť. Ja som veľmi nezodpovedná osoba. Neberiem na seba zodpovednosť za nikoho iného. Stačí, že mám zodpovednosť sám za seba.

Páči sa ti, ako ťa ľudia zbožňujú?

Nie, vôbec nie. Hnusí sa mi to. Mám rád priateľstvo. Zbožňovať niekoho znamená stavať ho vysoko nad seba. Ja nemám žiadne ego. Nestojím vyššie, ako hocikto iný, nie som o nič svätejší, ako hocikto iný. Prekvapuje ma to ich zbožňovanie. Musia byť šialení! Lenže čo s tým narobím?

Možno by si mohol spraviť nejakú chybu. Robia vôbec osvietení ľudia chyby?

Ja ich robím toľko, koľko sa len dá. O to viac som človekom. A je ľahšie milovať ľudskú bytosť, než jediného Božieho syna.

Nič nemôže byť dokonalé. Múdry človek povie: „Možno, že to je tak. Neviem to s absolútnou istotou.“ Áno, mávam záblesky jasnosti, chvíle, kedy sa mi zdá, že to je ono. Ale nikdy to nie je absolútne konečná istota. Toľkokrát som už mal pocit, že to je ono, to je presne ono, a na druhý deň prišlo niečo ešte väčšie… a tak stále ďalej… až som si napokon prestal pri čomkoľvek hovoriť: „To je ono!“ Poznanie je proces.Pre mňa je život neustála zmena. Kým žiješ, meníš sa. Akonáhle sa prestaneš meniť, zomrel si.

Ja budem žiť až do posledného dychu. Stále sa budem meniť. Stále budem rásť. Nemá to konca. Možnože obloha má nejaký koniec, ale vedomie žiadny koniec nemá.

Medituješ denne dlho?

Dvadsaťštyri hodín denne. Pre mňa je celá tá idea, že treba meditovať alebo modliť sa denne napríklad pol hodinu, čiže zvyšných dvadsaťtri a pol hodiny môžete byť v nemeditatívnom stave, úplne debilná. Také čosi je predsa nemožné. Je to ako keby vám niekto povedal: „Dýchaj pol hodiny, to stačí. A zajtra ráno by si mal zas polhodinu dýchať.“

Meditácia musí byť váš neustály spoločník. Moja metóda spočíva v tom, že moju meditáciu nič nenaruší.

A čo šťastie, pocit blaha?

Som neustále zaplavený pocitom blaha. Práve teraz som dokonale šťastný, tak požehnaný, že môžem žehnať celému svetu. A presa tým svoju blaženosť nevyčerpám. Čím viac sa o pocit blaha delíte, tým viac rastie. Je to zárobková činnosť.

Ako vyzerá tvoj jedálniček a denný režim?

Každé deň mám úplne presne rovnaký rozvrh.

Ráno po zobudení mi moja asistentka najprv prinesie čaj. Bez cukru a mlieka, len horúca voda s čajovými lístkami. Ale mne to chutí, lebo je to tá najčistejšia chuť čaju.

Potom strávim pol hodinu v kúpeľni, vo vani, a potom pol hodinu plávam v bazéne. Mám obrovský plavecký bazén s veľmi horúcou vodou. Aby som to vyvážil, po plávaní stojím pol hodinu pod ľadovou sprchou.

Keď som späť vo svojej izbe, prinesú mi raňajky. Vlastne je to len pohár čerstvého džúsu. Rovnakého ako vždy. Pre hocikoho iného by to bol stále ten istý džús, ale nie pre mňa, pretože neporovnávam. Včerajšok je preč a zajtrajšok ešte nenastal – neporovnávam to. Mňa stále teší rovnaké jedlo každý deň, pretože problém vzniká, len keď začnete veci porovnávať. Ja som však porovnávať prestal. Preto ma nič nenudí. Nenosím v sebe žiadnu psychologickú pamäť. Tak si môžem celú večnosť vychutnávať stále dokola to isté. Nenudí ma to. Je ťažké uveriť tomu, ale naučil som sa jedno: Ak si dokážete užívať svoju samotu, tak si dokážete užiť hocičo.

Po raňajkách dve alebo tri hodiny počúvam svoju obľúbenú hudbu, stále dokola, už celé roky, tie isté piesne.

O jedenástej obedujem. Každý deň to isté jedlo: trocha zeleniny bez soli či korenia, bez chuti.

Po obede dve hodiny spím. Tento zvyk som si osvojil, lebo sa mi tak deň zdvojnásobí: každý deň mám dve rána a dva večery. Zdvojnásobuje mi to radosť zo života.

Po zobudení si dám čaj, a potom idem za vami. Každý deň sa stretávam s ľuďmi z mojej komúny. A stačí mi len vidieť, akí sú šťastní. To je všetko, pre čo som tu. Nič iné od vás neočakávam. Žiadny majster nikdy nečakal od svojich žiakov tak málo, ako ja: len to, aby ste sa tešili, aby ste s utrpením a ťažkosťami zaobchádzali ako s niečím, čo je pod vami.

Po návrate zo stretnutia s ľuďmi opäť počúvam hudbu. A potom zas tá istá rutina: vykúpem sa vo vani, zaplávam si v bazéne, dám si ľadovú sprchu. Potom mám večeru, úplne to isté jedlo, ako na obed, každý deň to isté. Túto večeru zakončím rovnakým džúsom, aký mám na raňajky.

A potom sa teším na svoju asistentku, ktorá so mnou preberá otázky od ľudí, prípadne ďalšie veci, ktoré súvisia s ich duchovným rastom. Okolo desiatej skončíme, dám si ešte posledný pohár džúsu, neskôr moju obľúbenú indickú sladkosť, ktorú jedávam večer celý život (je to špeciálny recept, ktorého základ je horúce mlieko s citrónovou šťavou), a o jedenástej idem spať.

Čo by si povedal na tému zábavy?

Nepotrebujem zábavu. Nie že by som bol proti nej – môžem ísť, kam sa mi zachce. Keby ľudia chceli, aby som niekam išiel, a urobilo by im to radosť, pôjdem trebárs aj do pekla! Ibaže sám pre seba žiadnu zábavu nepotrebujem. Som plný šťastia a blaženosti sám o sebe.

Som Zorba-Budha. V prvom rade ale Zorba, až potom Budha. Pretože Zorba sa vždy môže stať Budhom, ale Budha je spútaný svojou svätosťou. Nemôže ísť na diskotéku a byť Zorba. Avšak pre mňa je najvyššou hodnotou sloboda; nič nie je väčšie a cennejšie než sloboda.

Moje osvietenie ma oslobodilo od všetkého, vrátane osvietenia.

A tí, ktorí mi dôverujú, mi budú dôverovať, aj keby som začal piť šampanské. Srdce sa vie dívať viacrozmerne. A čím viac dôvery svojich ľudí cítim, tým viac rozmerov svojej bytosti im môžem odhaliť.

Chcel by som, aby ste ma poznali v mojej totálnej slobode, pretože by som chcel, aby ste takí boli aj vy – totálne slobodní, bez akýchkoľvek pút.

O povestných Oshových Rolls Royceoch

Záujem ľudí o ne odhaľuje, aká je ich myseľ. Nezaujíma ich, čo sa deje v našej komúne, ako tu ľudia žijú, nezaujíma ich meditácia, láska a smiech. Zaujímajú ich iba Rolls Roycey.

A kým sa na ne budú pýtať, dovtedy ich tu bude pribúdať! Až keď sa ma na ne pýtať prestanú, prestanú tu tie Rolls Roycey jazdiť. Zrejme to tlačí na nejaké citlivé miesto. A ja naň budem tlačiť, kým sa neprestanú pýtať. Chcem ľuďom ukázať, čo priťahuje ich myseľ.

Nie som pokrytec. Nemám žiadne vlastné peniaze. Tie autá mi nepatria. Patria komúne. Mne je umožnené povoziť sa v nich hodinu denne. Som ten najchudobnejší človek na svete, ktorý si žije ten najbohatší možný život. Moji ľudia ma milujú a chcú pre mňa niečo robiť.

Tie Rolls Roycey nám boli darované, boli to dary z rôznych kútov sveta, nenakúpila ich naša komúna; a ja nie som ich majiteľ – daroval som ich komúne a keď odídem, nevezmem si ich so sebou. Ani iné veci, ktoré tu používam, nie sú mojím majetkom. Ale niektorí ľudia si myslia, že komúna zarába peniaze a ja ich míňam. V skutočnosti výstavba tejto komúny pohltila obrovské množstvo peňazí. Ľudia prispievali svojou prácou, ale tá neprodukovala zisk, peniaze, za ktoré by som si ja mohol kupovať Rolls Roycey.

V skutočnosti všetky moje autorské zisky, percentá z predaja mojich kníh, išli do komúny. Takže je to presne naopak: to ja som dal všetko komúne. 400 kníh v rôznych jazykoch vynáša milióny dolárov v percentách z predaja a tie išli komúne. Keby som si bol chcel kúpiť Rolls Royce, mohol som si ich kúpiť, koľko by som bol chcel, len za autorské honoráre z mojich kníh.

Aký je tvoj sexuálny život? Si stále sexuálne aktívny, alebo žiješ v celibáte?

Celý život som bol aktívny. Ale teraz už stačilo. Užíval som si to predtým, ako som dosiahol osvietenie, a po osvietení ešte viac. Ale teraz som už úplne uspokojený. Až príliš!

Ale čo sa týka celibátu, nie, nedodržiavam celibát. Prečo by som mal? Som proste len prirodzený, prečo by som mal byť neprirodzený? Podľa mňa nie je možné žiť prirodzene v celibáte, nutne to vedieť k nejakej forme perverzity.

Ja som len prostý prirodzený človek. Riadim sa svojimi prirodzenými inštinktmi. Miloval som nesmierne veľa žien. Momentálne žijem v celibáte, ale ak sa mi zlepší zdravie, tak v celibáte nebudem.

Pred dosiahnutím osvietenia nie je nutné žiť v celibáte. A po dosiahnutí osvietenia sex zmizne a na jeho miesto nastúpi láska. Môžete sa zabávať, koľko chcete, nemá to šancu narušiť vaše osvietenie. Osvietený muž sa môže milovať a pritom byť stále ukotvený vo svojej bytosti. Stáva sa svedkom toho, ako sa miluje s nejakou ženou, stáva sa treťou osobou. To mám na mysli, keď hovorím, že osvietený človek presiahne sex. Ako svedok sleduje seba aj osobu, s ktorou sa miluje, a toto jeho svedectvo nič nenaruší.

Väčšina ľudí, ktorí dosiahli osvietenie, boli v skutočnosti až príliš sexuálni – práve to ich viedlo k hľadaniu osvietenia, lebo v sexe nenašli nič moc.

Osvietený človek môže byť celé roky bez sexu a nebude mu chýbať. Ale na druhej strane si ho vie užiť. Aj ja sa môžem milovať… moje osvietenie nie je také krehké, aby ho čokoľvek narušilo.

Tvrdím, že osvietený človek napokon presiahne aj osvietenie.

Aj aj som už presiahol osvietenie. Teraz som zas len ten obyčajný človek, akým som bol pred celou tou okružnou cestou tryskovým lietadlom. Som zasa naspäť doma.

Prešiel som všetkým – meditáciami, osvietením, a vrátil sa domov s novými očami, s novou jasnosťou, s novým videním.

Toto môžete pokladať za kritérium človeka, ktorý presiahol osvietenie: všetko, čo robí, je láska, všetko, čo hovorí, je láska. Ak nerobí nič, aj to je láska. Ak mlčí, aj to je láska.

Po celý deň, dvadsaťštyri hodín denne sa rôznymi spôsobmi milujem s celou existenciou.

Všetko je pre mňa láska. Keď sa rozprávam s ľuďmi, vlastne sa s nimi milujem. Moje slová, dotýkajúce sa ich sŕdc, v ich bytosti vyvolávajú orgazmickú reakciu.

Keď s niekým len tak sedíte, ale ste plní vzájomnej lásky, dochádza k určitému spojeniu dvoch energií. Takto sa všetkými možnými spôsobmi s mojimi ľuďmi neustále milujem.

Mám takú skúsenosť, že nikdy nič nie je naozaj nenapraviteľne zlé. Som absolútne presvedčený, že nič nie je nikdy naozaj zlé. Treba len dôverovať životu a všetko, čo sa stane, je v poriadku.

Preložila Zuzana Šestáková

zdroj: http://www.oshoworld.com/


O Oshovom živote sa môžete dozvedieť viac napríklad z týchto kníh:

Buddha-rebel Osho

Autor:Oxana Hofmanová

Pôvodná cena:6.60 EUR
Naša cena:5.94 EUR
Zľava:10.00 %

Ruská autorka Oxana Hofman začala zbierať materiál o Oshovi 14 rokov po jeho smrti, najprv v nemeckej komúne zasvätenej Oshovi. Popisuje Oshov vývoj, jeho cestu, duchovný rast a filozofiu. Približuje jeho učenie aj úlohu, akú zohral v ezoterike či spiritualite 20. storočia. Nezameriava sa na škandalózne a kontroverzné detaily z jeho života (hoci rozporuplnosti jeho osoby aj pôsobenia sa vôbec nevyhýba), ale hlavne na jeho duchovný odkaz a svojím spôsobom i na kult jeho osobnosti ako veľkého, zbožňovaného Majstra.

Hoci hlavnou témou aj väčšinovým obsahom textu sú Oshove myšlienky, spôsob učenia a jeho úloha, samozrejme tu čitateľ nájde aj rôzne zaujímavé fakty z jeho života vrátane detstva, mladosti a štúdií. Jeho rodnou zemou a milovanou vlasťou bola India. Napriek tomu Osho nebol typický Ind, a nielen preto, že významné obdobie jeho života sa odohralo v USA a že najviac jeho prívržencov boli ľudia zo Západu. Oshovým cieľom bolo prepojiť Západ a Východ, z oboch si vziať to najlepšie a tak dosiahnuť harmonický ideál vyspelej, osvietenej ľudskej bytosti.

Pre každého, koho kedy oslovilo niečo z Oshovho oslobodzujúceho, netradičného učenia alebo jeho nezaškatuľkovateľná, rebelská osobnosť, bude táto kniha zaujímavou perlou. A zároveň je to vynikajúci úvod do jeho učenia.


+

Kniha Duchovně nevhodný mystik ponúka zaujímavý pohľad do života a práce jedného z najkontroverznejších duchovných učiteľov sveta. Je to príbeh človeka ( ktorý sa celý život odmietal zaradiť do akejkoľvek kategórie a neústupne tvrdil, že neučí žiadne dogmy, iba sa snaží svojich poslucháčov priviesť k zážitku osvietenia. Príbeh Oshovho života sledujeme od detstva po dospelosť; je chronologicky usporiadaný podľa rokov. Jeho rozprávanie kladie dôraz na duchovné a filozofické zážitky, na hľadanie zmyslu života, komunikáciu s rôznymi ľuďmi (učiteľmi, majstrami, príbuznými…). Osho spomína na obdobie štúdia a neskôr aj vyučovania na univerzite; cestovania po celej Indii; na svoje známe prejavy na zhromaždeniach.

V druhej časti  knihy nám sám Osho dáva možnosť oboznámiť sa s jeho myslienkami o tom, ako bol ľuďmi vnímaný a aké nálepky dostával: sexuálny guru, kultový vodca, podvodník, guru boháčov, majiteľ mnohých rolls-roycov… Vyjadruje sa k niektorým otázkam a aspektom, ktoré sú dôležité pre pochopenie jeho učenia, interpretácie duchovnosti a meditácie.
Záverečnú časť tvorí pomerne podrobný chronologický popis najvýznamnejších udalostí Oshovho života. Kniha obsahuje aj pestrú fotoprílohu.


Súvisiace články:

OSHO – Jak objevit hravost a zbavit se pocitu viny

OSHO – Čo sú emócie


(Prečítané 787 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár