Kanadská autorka Lise Bourbeau je známa na celom svete. Píše totiž veľmi ľudsky a láskyplne, no ak treba, tak aj nekompromisne. To, čo rôzne duchovné smery a rôzni majstri učia už tisícročia, Lise podáva jednoducho, jasne a k veci pre ľudí našej doby a nášho sveta. Jej knihy sú plné zaujímavo podaných odpovedí na odveké otázky našej existencie a túžby žiť šťastne, ako aj praktických rád.

Dielo Uzdrav svá vnitřní zranění dokazuje, že všetky naše problémy majú korene v piatich základných zraneniach, ktorými sú: odmietnutie, opustenie, poníženie, zrada a krivda. Na ich základe si vytvárame masky, aby sme neboli ešte viac zraňovaní.

Jednou z hlavných príčin všetkého nášho nešťastia a nedorozumenia je klasický rozpor medzi „srdcom a rozumom“. Duchovné náuky zvyknú tú „zlú“ časť nás nazývať ego. Ego nám tiež bráni v uzdravení uvedených vnútorných zranení. No už samotný pojem ega je plný nedorozumení a nejasností. Pozrime sa, ako to vníma Lise.

Lise Bourbeau

Veľká časť ľudského života sa točí okolo utrpenia. Napriek tomu väčšina ľudí netuší, prečo to tak je a čo je skutočnou príčinou utrpenia. Aké vysvetlenie máte vy?

Hlavnou príčinou toho, že ľudia ani netušia, ako veľmi vlastne trpia, je to, že nie sú vnímaví sami voči sebe. Príliš ich pohlcuje snaha veci robiť a mať, prípadne o nich rozmýšľať, namiesto toho, aby len tak boli a cítili, čo potrebuje ich duša. Snažia sa nájsť šťastie mimo seba, robiť všetko preto, aby ich druhí mali radi a aby boli dokonalí. Človek zabudol, že je boh a že má moc vytvárať si svoj život zvnútra. A tak namiesto toho, aby počúval svoje srdce (božské Ja), počúva svoje ego.

Ohľadne ega sa už nahovorilo veľa negatívneho. Ľudia s egom bojujú a zatracujú ho. Ako sa k egu staviate vy?

S egom netreba bojovať ani ho zatracovať, lebo to všetko len zhoršuje. Čím viac s niečím bojujeme, tým viac energie tomu dávame. Svoje ego sme si sami vytvorili a sme zodpovední za to, že ho nechávame silnieť a mocnieť. Ego je tvorené mentálnou energiou, čo znamená, že ego je len spomienka. Počas tisícok generácií a životov sme si nahromadili obrovské množstvo spomienok a pamäte. Ego je spomienka na to, čo je dobré a zlé. Takže zakaždým, keď nám náš vnútorný hlas povie, že niečo je zlé, škaredé, nevhodné alebo povinné, to nám len naše ego recituje, čo sa naučilo. Ego netuší, aký je životný plán alebo túžby jeho pána, pretože je presvedčené, že to ono je náš pán a že len ono vie, čo je pre nás dobré a čo zlé.

Ak nám má ego pomáhať, prečo potom tak podkopáva naše zdravie, šťastie a vnútorný mier?

Naše ego je presvedčené, že nám vie dať na všetko správnu odpoveď, pretože sa zaoberá len ponaučením z minulosti. Nikdy nespočíva v prítomnom okamžiku a nikdy nenačúva našim ozajstným potrebám. Ego je ako robot, opakuje to isté stále dokola. Ako keby za nás o všetkom rozhodoval niekto iný. Vezmime si ako príklad ženu, ktorá si myslí, že jej otec vie najlepšie, čo je pre ňu dobré. Už odmalička si zvykla vo všetkom ho žiadať o radu. Otec jej preto poradí vždy to, čo sa zdá najlepšie jemu, na základe jeho vlastným preferencií, a nie na základe toho, čo naozaj potrebuje jeho dcéra. To dievča nebude nikdy naozaj šťastné a nesplní svoj životný plán, pretože jej otec jednoducho nemôže vedieť, čo presne jeho dcéra potrebuje. Možno potrebuje urobiť zopár chýb, aby sa niečo naučila, ale otec jej to nedovolí. Má dobré úmysly a podľa svojho najlepšieho svedomia dcére pomáha. Aj naše ego je presvedčené, že nám pomáha.  Ale to dievča začne byť šťastné, len ak sa rozhodne, že bude sama sebe paňou. A jej otec ju dokáže nechať tak a dovoliť jej robiť vlastné rozhodnutia, až keď mu ona poďakuje za všetko, čo pre ňu dovtedy urobil. Musí otca uistiť, že vie, že to myslel dobre, aj keď jej to nebolo vždy príjemné. Musí dodať, že teraz sa už dokáže rozhodovať aj sama, pretože vie, že dokáže čeliť dôsledkom svojej voľby. Otec musí cítiť, že jeho dcéra už naozaj dokáže zvládať následky, pretože doposiaľ si bol istý, že by to nezvládla.

Takže takto sa naučíme spoliehať na svoje ego v domnienke, že sme to vlastne my. Lenže ako zistíme, že jednáme na základe svojho ega, a nie z duše alebo srdca?

Vtedy, keď sa necítime dobre, keď máme nejaký nedobrý pocit – či už fyzicky, alebo psychicky. To je jasný príznak, že sme dovolili, aby nad naším životom prevzalo vládu naše ego. Tých príznakov je v skutočnosti viac. Tu sú niektoré z nich:

Akýkoľvek pocit viny alebo obáv.
Keď chceme mať pravdu a hádame sa.
Keď kritizujeme – druhých alebo sami seba.
Keď niečo označíme ako zlé alebo nesprávne.
Keď sme presvedčení, že náš definuje to, čo robíme alebo čo máme.
Keď sami seba ospravedlňujeme alebo keď klameme.
Keď ľutujeme minulosť alebo sa bojíme budúcnosti.
Keď si myslíme, že je v našej moci urobiť niekoho šťastným, alebo že by nás mal počúvať.

A naopak: keď počúvame svoje srdce a svoje potreby, cítime sa dobre.

Čo je podľa vás najdôležitejšie a najefektívnejšie v snahe zbaviť sa utrpenia a bolesti a vyliečiť svoje zranenia?

V prvom rade si musíme začať jasnejšie uvedomovať, kedy preberá vládu naše ego. To sú totiž situácie, kedy sa ozve nejaké naše zranenie. Napríklad akonáhle sa nás zmocní pocit viny, vedzme, že to sa ozýva nejaké naše zranenie. Ďalším dôležitým krokom uzdravenia je prijatie či zmierenie. Treba akceptovať, že naše ego netušilo, že nám pôsobí bolesť, že nás len chcelo chrániť, aby sme si neuvedomili, že sme zranení. Musíme sa zmieriť s tým, že sme egu dovolil prevziať velenie a že sme ho roky ešte posilňovali. Čiže zmierime sa s tým, že sme len človek, ktorý robil to najlepšie, čo vedel. Musíme sa mať radi a prijímať sami seba ako ľudskú bytosť so všetkými svojimi chybami a slabosťami. Som presvedčená, že musíme prijať seba samých takých, akí byť nechceme, aby sme mohli byť tým, čím byť chceme.

Prečo je uzdravenie našich zranení pre náš život také dôležité, možno zo všetkého najdôležitejšie?

Pretože to je dôvod, prečo sa rodíme na Zem. Jediným zmyslom nášho bytia a nášho pobytu tu je spomenúť si, že sme „bohovia“. A to sa dá iba tak, keď si pripomíname, že si neustále sami tvoríme svoj život a že všetky naše zážitky, dobré či zlé, slúžia na to, aby sme sa naučili milovať seba aj ostatných. Keď začneme čoraz menej počúvať svoje ego, začnú sa zmenšovať aj naše zranenia, až kým sa celkom nezmierime sami so sebou aj s druhými a nezačneme sa/ich plne prijímať.

Celý rozhovor: http://www.evolvingbeings.com


Viac sa dozviete v tejto skvelej knihe:

Lise Bourbeau – Uzdrav svá vnitřní zranění

Autorka dokazuje, že všetky problémy majú korene v piatich základných zraneniach, ktorými sú: odmietnutie, opustenie, poníženie, zrada a krivda. Podrobne tieto zranenia popisuje a vysvetľuje, ako si na ich základe vytvárame určité masky, aby sme svoje zranenia nemuseli vidieť a cítiť – aby sme neboli ešte zraniteľnejší a ešte viac zraňovaní. Vďaka tejto knihe iste pochopíte skutočnú príčinu vašich problémov. Zároveň objavíte praktické riešenia, ako svoje ťažkosti transformovať a dokonca využiť ako prostriedok duchovného rastu.

Takmer každý človek zažil aspoň niektoré z týchto zranení, a takmer každého to hlboko zasiahlo a ovplyvnilo. Autorka zostavila typológiu ľudí podľa toho, ktorému zraneniu najviac podlieha a ako to zformovalo jeho osobnosť. Vďaka tomu oveľa hlbšie pochopíte seba a svoje vzťahy, a hlavne sa budete môcť posunúť smerom k lepším, uspokojivejším zážitkom!

Pôvodná cena: 9.20 EUR, Naša cena: 8.28 EUR, Zľava: 10.00 %


Súvisiace články:

– Tip na knihu: Lise Bourbeau – Rakovina a její poselství

 

Rakovina a její poselství: Vliv bolesti z odmítnutí

 

– Význam nemocí – Chřipka, chudokrevnost, impotence, infekce


foto: https://pxhere.com/


 

(Prečítané 112 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár