Minule som písala článok ako prosiť o pomoc. No musím vám rozpovedať môj nedávny zážitok. Už dávno som pochopila, že keď o niečo prosím a dostanem to, môžem k tomu dospieť aj takými kľukatými cestami, že keby som to vedela, radšej o to ani nežiadam. Stalo sa to už aj vám?

Moja dcérka má 3,5 roka. Keď sa narodila mali sme s kojením na začiatku problémy, pretože sa narodila s nedovyvíjaným hrtanom a pomoc v nemocnici tiež nebola bohvie čo. Po čase sme to však vyladili a kojila sa bez problémov. Nikdy som si nemyslela, že raz sa budeme snažiť o presný opak a to je skončiť s mliečkom. No vraví sa, že kojenie musí vyhovovať obom stranám a mňa už v istom čase začalo zaťažovať.

Keď sa narodil Šimi mala Hanka tri roky a tak sme začali frčať na kojení v tandeme. Často som o tom čítala krásne príbehy, preto som sa na to tešila. Samozrejme bolo to praktické, no pre mňa to bolo aj dosť náročné. Áno, keď detičky pili spolu, tak sa krásne usmievali a držali za rúčku. Večer však chceli piť naraz a to bol už problém. Samozrejme bábo má prednosť. Nepomáhali vysvetľovačky, jednoducho všetci chceli mamu naraz. Časom sa to samozrejme ustálilo a našli sme si nejaký ten systém.

Posledné týždne však mala Hanka asi v rámci svojich vnútorných prostestov dosť umrnčané. Ranné aj poobedné vstávania boli s plačom a nikam sa odo mňa nechcela pohnúť.  Vedela som, že je čas. Bolo mi z toho smutno, pretože si pamätám na všetky nádherné chvíle, ktoré sme pri kojení zažívali. Ako som ju objímala, hladkala, láskala. Boli to len naše chvíle. Ako ju mliečko vždy zachránilo, keď bola chorá, alebo sa buchla. Lenže moja duša už vravela stop. A tak som sa dobrovoľného odstavenia od mliečka vlastne nedočkala.

Poprosila som Božiu Matku a Archanjela Gabriela, aby mi s tým pomohli. Lebo ja som nevedela ani v tej najtajnejšej predstave, ako na to.

A tak pomoc prišla:

Za pár dní dostala horúčku 39,7. Musela som si začať dávať paralen, po ktorom som sa vždy len brutálne vypotila, ale horúčka bola za chvíľu späť. Trvalo to 4 dni. Išla som lekárovi, ale Hanka dostala taký plač, že som normálne nemohla odísť z domu. Už toho bolo naozaj dosť. A tak som jej povedala, že s mliečkom je koniec.  Večer plakala, ale skôr od nervov. Ráno som zase šla k doktorovi a ten (asi som tak hrozne vyzerala) ma hneď poslal do nemocnice. A tak som sa domov ani nevrátila. So Šimim sme skončili v nemocnici a Hanuška doma s ockom, krstnou a starými rodičmi, no bez nás.

Bolo mi to veľmi  lúto, no v taktomto stave mi to vlastne pomohlo. Tri dni sme strávili v nemocnici a ona doma bez mliečka. Keď sme sa vrátili domov, hneď po obrovskej radosti prišiel plač lebo zistila, že mliečko naozaj nebude. Ale trval len chvíľu.

No a potom ďalšie dva dni otázok: Prečo mi mama nedáš mliečko??? Vysvetľovala som jej, že jej telíčko už mliečko nepotrebuje. Zobralo si z neho čo potrebovalo. Už je veľká, silná a zdravá slečna. Už papá všetko na rozdiel od Šimiho.

Detské dvere s mliečkom sa jej zatvorili, no otvorili sa jej iné možnosti veľkáčskych detí. Dostala veľký bicykel a už bicykluje, ako veľké dieťa, môže ochutnať zmrzlinu, môže sa kúpať vo veľkom bazéne a kopu ďalších vecí, ktoré bábätká, čo pijú mliečko, nerobia.

Dohodli sme sa, že sa spolu s mliečkom krásne rozlúčime. Spravíme si rituál, kde za neho poďakujeme Matke Zemi, že nám ho dala a Hanuška ho mohla dlhé 3,5 rôčka piť a potom smútok pošleme do nebíčka.  Keď sa zbaví mliečka, uvoľní sa vo svete priestor pre iné bábätko, aby tak dlho pilo mliečko ako ona.  

Spravili sme vlastne 2 rituály: jeden na nevedomej úrovni – v meditácii a jeden v našej realite. V meditácii dokážete doslova zázraky, viac o tom, ako mi meditácia pomohla sa môžete dočítať aj v mojej knihe Meditácia – cesta k sebe. Ak sa obávate, že neviete meditovať či vizualizovať, pomôže vám môj ebook, ktorý je praktickým a ínšpiratívnym sprievodcom v meditovaní.

1. Rituál v meditácii

V noci som spravila rituál aj v meditácii. Bola som v lese a zavolala som Hanku k sebe. Zastali sme na krásnej zelenej lúke. Vysvetlila som jej, že teraz sa od mliečka odpojí, lebo už ho nepotrebuje, aby sa oslobodilo jej telíčko aj duša. Z mojich pŕs išli vlákna k nej do srdiečka, ktoré znázorňovali mliečko. A tak sme tie vlákna od mojich pŕs odstrihli a ja som z nich v jej srdiečku uvila srdce. Takto sa odpojila s láskou a na mliečko jej v srdci zostala spomienka lásky a nie smútku. Objali sme sa a obe sme sa usmievali.

Snažila som sa to zachytiť aj na papier, aby ste mali predstavu čo som videla. Nie som síce žiadny Picasso, ale vystihuje to celkom skutočnosť.

2. Rituál u nás doma

Pár dní na to sme konečne mali čas a spravili sme aj rituál v našej realite. Nakreslili sme si obrázok šťastnej Hanky a mliečka a pod neho sme napísali, že Hanuška je šťastná aj bez mliečka. Vyšli sme von na terasu. Zapálili sme si bielu šalviu, poprosili anjelov, aby Hankin smútok z toho, že je bez mliečka zobrali preč. Potom sme obrázok roztrhali, podpálili. Pôvodne sme chceli popol rozfúkať, ale keďže sú hrozné teplá a nechceli sme nič podpáliť, popol sme vysypali do kanála a spláchli vodou. Voda nás symbolicky očistila a poslala Hankin smútok preč.

Áno, Hanka mliečko ešte spomínala a určite na neho veľa myslela, keďže jej 7 mesačný brat Šimi mlieko stále pil. Ale zostalo v nej to pochopenie a ten prežitok, takže už to chcelo len svoj čas. Čas lieči a Hanke vyliečil bez bolesti a „ručákov“ aj odchod mliečka z jej života. Mlieko síce odišlo, no mamina náruč, láska a pozornosť tu zostala stále pre ňu.  A to cítila.

V každom prípade plynú z mojej skúsenosti isté ponaučenia:

  1. O čo prosíte, to dostanete, len nehľaďte na spôsob, akým to k vám príde.
  2. V meditácii môžete pomocou vizualizácie naprávať veci na podvedomej úrovni. Môžete si do nej zavolať kohokoľvek aj maličké dieťa, môžete v nej vyriešiť akýkoľvek problém. Ale vždy pamätajte na to, že to treba robiť s láskou a pre dobro všetkých zúčastnených strán.
  3. Keď máte nejaký problém, ale z vášho života odchádza niečo dôležité, spravte si rituál. Pomôže vám to energeticky utvrdiť fakt, že sa to naozaj odchádza. Vidíte, že aj malé deti to majú radi, pretože v tom akte majú zhmotnené to neviditeľné – že niečo odišlo.

Foto: vlastný archív

Monika Sobeková

Autorka blogu www.monikasobekova.sk, knihy Meditácia – cesta k sebe a ebookov Čaro kameňov, Vyhoreli ste a praktickej a inšpiratívnej príručky na meditovanie.


 

(Prečítané 148 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár