Mesiace september a október sú najvhodnejším časom na zbieranie plodov buka – bukvíc. Milujú ich nielen diviaky, ale aj deti a všetci, ktorí spoznajú ich chuť.

Bukvice sú trojhranné hnedé oriešky, asi 1 cm dlhé, uložené v ostnatej hnedej tvrdej čiaške. Zbierajú sa popadané zo zeme, treba ich len rozlúsknuť a vnútri nájdete výborné jadierko. Obsahujú veľa tukov, a preto keď začínajú opadávať zo stromov, má o ne záujem mnoho lesných bytostí a treba byť rýchlym, aby sme niečo našli (potom ostanú už len prázdne, alebo poškodené oriešky).

V minulosti sa bukvice najčastejšie jedli surové. Milovali ich deti, mladí, ale aj dospelí. Boli dôležitým doplnkom stravy chudobných ľudí. Po usušení sa dajú skladovať veľa rokov. Pomleté sa pridávali do múky na chlieb. Lisoval sa z nich olej a to ešte aj v 20. storočí, hlavne v Karpatoch. Olej z bukvíc neobsahuje fagín. V Nemecku sa olej pridával do šalátov alebo namiesto masla, ale tiež do olejových lámp. Chuťou vraj pripomína olivový olej. Minimálne do konca 19. storočia sa bukvice predávali na trhoch na juhu Poľska. Vo Francúzsku z opražených pomletých orieškov robili nápoj pripomínajúci kávu.

Na jeseň tiež ľudia pásli prasatá v bukových lesoch, aby rýchlo pribrali. Bukvice bežne používali aj Indiáni. Cez zimu radi vyhľadávali a vyberali skrýše hlodavcov a veveričiek. V niektorých častiach Spojených štátov bolo ešte donedávna možné kúpiť maslo z bukvíc.

Zbierať malé oriešky zo zeme je trošku pracné. Lesníci ich zbierajú tak, že roztiahnu pod stromami igelit, alebo inú látku a tak zachytia všetky bukvice, ktoré padajú na zem. Vyskúšajte to, ak máte buk na svojom pozemku – je to naozaj oveľa rýchlejšie.

Bukvice obsahujú veľa tukov (40-46%), okolo 8-29% bielkovín, okrem toho sacharidy, škrob, celulózu, kyselinu kumarovú, vanilovú, ferulovú, jablčnú a citrónovú, okolo 6% minerálnych látok, fagín, saponíny a až do 16% vody. Sú zdrojom vitamínu B6, ryboflavínu, tiamínu, mangánu, draslíka, medi, aj omega 3 mastných kyselín.

Nie každý rok je na bukvice hojný. Po väčšinu rokov môžete nájsť len málo bukvíc či prázdne škrupinky bez jadierok, alebo nenájdete vôbec nič. Semenné roky sú cca. každých 8-10 rokov, ale už každé 3-4 roky je ich dosť na to, aby sme si nimi naplnili žalúdok, alebo aj trošku uskladnili. Tento rok to vyzerá tak, že ich bude veľa, takže choďte na ochutnávku do bukového lesa.

Jedenie bukvíc na surovo je trošku kontroverzné, vo viacerých knihách nájdete upozornenia, že surové sú mierne jedovaté, v iných zase, že sú jedlé v malom množstve. Je to preto, lebo obsahujú mierne jedovatú látku – fagín, ktorá vo väčšom množstve môže spôsobiť bolesti hlavy a žalúdka, hnačky, zvracanie, ako aj pocity podobné ako po vypití alkoholu. Tepelné spracovanie odstraňuje fagín, preto, keď ich chcete jesť viac, stačí ich opražiť (opiecť).

Čo je “väčšie množstvo”, po ktorom sa môžeme cítiť zle? Pre každého to je iné. Poznám ľudí, ktorí už po jednej hrsti vracali a poznám tiež ľudí, ktorí jedia viac hrstí za deň alebo v priebehu pár dní nič iného nejedli a necítili žiadne vedľajšie účinky. Ja osobne som tiež necítil žiadnu bolesť alebo halucinácie po zjedení bukvíc.


Autor textu a fotografie: Bartek Dobrodej Krzewinski

Ak chcete podporiť vznik mojej knižky o divorastúcich jedlých rastlinách, môžete tak urobiť tu: divoke.sk/bylinky

(pošlem vám za odmenu bylinkové čaje, oleje, kremíky, mastičky či tinktúry)



Súvisiace články:

Čo o imunite pravdepodobne neviete, pritom by ste vedieť mali?

– 11 duševných cností podľa Dalajlámu

– Povedz mi, čo ťa bolí a ja ti poviem prečo. Ochorenia kostry a chrbtice


(Prečítané 1 571 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár