Smrť je váš strach z neznáma.
Večná téma všetkých, čo žijú život v hmote tela s otáznikom, čo bude PO TOM.
Strach mysle, ktorá posudzuje bytie len z poznaných situácií.
Myseľ vie posúdiť len to, čo je pre ňu známe.
Pretože myseľ sú spomienky.
Z neznámeho má myseľ strach.
O neznámom myseľ nevie nič.
Kvôli neznámemu myseľ zo strachu ničí a zabíja.
Je pozoruhodné vnímať, ako sa ľudská myseľ mohutne venuje tomu, čo sa stane až príde smrť.
Čo bude PO TOM keď telo skončí hmotné bytie.
Keď skolabuje a zhnije.
Spracujú ho žijúce živé organizmy alebo plamene v krematóriu.
Čo bude PO TOM?
Smrť je vymyslený pojem ľudskej obmedzenej mysle, ktorá nevie a ani nemôže vedieť čo bude PO TOM.
Pretože myseľ zhnije spoločne s telom.
A tomu čo bude PO TOM sa už neexistujúca myseľ nebude mať možnosť venovať.
Z toho čo bolo PRED TÝM než telo vzniklo myseľ strach nemá.
Prečo?
