Aby boli ľudia zdraví a telesne aj duševne silní, potrebujú mimo iného zdravé a plnohodnotné jedlo. Takáto výživa deťom umožní zdravo sa vyvíjať a dospieť na zodpovedný ch silných slobodných ľudí, ktorí žijú naplno, tvorivo a šťastne – ľudí, ktorých život napĺňa.
Priemysel 19. a 20. storočia však nepotreboval slobodných a silných ľudí, ale poddajných robotníkov a poslušných úradníkov. Priemyselné potraviny boli pôvodne vyvíjané pre potreby armády, ako rýchle núdzové riešenie pre výnimočné stavy. V dôsledku hospodárskeho tlaku, násilia či prostredníctvom masmédií boli však postupne presadené na väčšine územiach Zeme. Priemyselné potraviny slúžia mocenským záujmom priemyslu – nie ľuďom.
Rozvoj priemyslu mal aj svoje dobré stránky. Boli časy, keď si vývoj spoločnosti žiadal robotníkov. Dnes však už v továrňach pracujú roboty. Doba sa prudko mení a dôležitými ľudskými vlastnosťami už nie sú poddajnosť, prispôsobenie a slepé nasledovanie pokynov – ale tvorivosť, samostatnosť, vnútorná sila a duševné zdravie a vyrovnanosť.
Priemyselné poľnohospodárstvo nezabezpečí celistvý rozvoj ľudskej bytosti. Zdravý sedliacky rozum napovie, že kravy, ktoré žijú vo veľkochovoch, málo sa hýbu a dostávajú žrať zmes zrna, sena, GMO sóje, múčky z rybieho odpadu a antibiotík, budú dávať iné mlieko ako tie, ktoré sa pasú v stáde, vonku na zelenej lúke, na daždi, vetre a slnku. Len výrobky pochádzajúce od zdravých zvierat žijúcich v ich prirodzenom prostredí sú človeku prospešné a zdravé. V mlieku z priemyselných chovov budú chýbať isté kľúčové výživové zložky. Samé zvieratá sú totiž neduživé a v akom-takom stave udržiavané len za pomoci práškov. Toto je tá prostá pravda, ktorou sa na zisk a monopol zameraný priemysel nechváli. Médiá, ktoré sú šíriteľmi kultúry, sú s priemyselnými potravinárskymi monopolmi nezriedka previazané a to je dôvod, prečo sa o týchto závažných otázkach v spoločnosti tak málo hovorí.
Celosvetovo však pôsobí niekoľko združení, ktoré sa zdravej strave venujú bez toho, aby boli priamo či nepriamo napojené na nejakú mocenskú záujmovú skupinu. Jednou zo spoločností šíriacich osvetu v oblasti plnohodnotnej výživy je nadácia Weston A. Price Foundation (WAPF) pre múdre tradície v jedle, poľnohospodárstve a zdravovede.
Vedomosti oslobodzujú!
V skratke uvádzam niekoľko kľúčových bodov vychádzajúc z brožúrky ZÁSADY ZDRAVÉ STRAVY, ktorú spracovala Weston A. Price Foundation. Podrobnejšie sa dočítate na webových stránkach nadácie: www.westonaprice.org
Biely cukor a jedlá z bielej múky boli zbavené minerálov a vitamínov, čo viac, v priebehu trávenia ľudské telo o tieto látky ešte oberajú. Aj moderné celozrnné výrobky môžu viesť k nedostatku minerálov. Naopak, plnohodnotné kvasenie robí minerály v obilninách pre telo dostupnými. Dobré jetradičné celozrnné kváskové pečivo. Sladiť je vhodné len striedmo, najlepšie sušeným ovocím či medom.
Lacné rafinované oleje, ako je slnečnicový, repkový či sójový, nie sú pre človeka vôbec vhodné k jedlu. Za studena lisované oleje by sa mali jesť len striedmo a v tepelne nespracovanej podobe. Pre tepelné spracovanie sú vhodné výlučne oleje z teplejších zemepisných pásiem: napríklad olivový či kokosový olej.
Ľudské telo potrebuje pre zdravý vývin živočíšne tuky,maslo a masť, najlepšie od zvierat, ktoré sa pásli vonku pod Slnkom a žili prevažne na svojej prirodzenej potrave. Stužené tuky vyrobené z rafinovaných olejov sú vyslovene škodlivé s následkami pre ďalšie pokolenia.
Sóju v podobe tofu či sójového mäsa je vhodné jesť len veľmi zriedka. Vhodnejšie sú tradičné fermentované sójové výrobky (tempeh, sójová omáčka či miso), ktoré nepochádzajú z herbicídmi presiaknutého GMO poľnohospodárstva.
Kyslá kvasená zelenina v podobe prílohypodporuje trávenie a vstrebávanie živín –nakladaná zelenina je dôležitým doplnkom k varenej strave, pri ktorej dôsledkom tepelného spracovania klesá podiel niektorých vitamínov.
Nielen zeleninový vývar je hodnotný – poctivý vývarz kostí obsahuje množstvo minerálov v ľahko dostupnej podobe a môže pôsobiť vyslovene liečivo.
Živočíšne potraviny sú súčasťou pôvodnej stravy všetkých prírodných národov, ktoré žili po tisícročia v dobrom zdraví a trvalo udržateľne hospodárili na Zemi. Títo ľudia si cenili predovšetkým orgánové mäso, tuky, ryby a plody mora, a tiež mlieko a vajíčka – nie chudú svalovinu.
Mliečne výrobky nám prospievajú, ak pochádzajú od zvierat v pasienkovom chove. Mlieko je dobré čerstvé, prirodzene kyslé, alebo v podobe kefíru, jogurtu alebo zrejúceho syra.Kyslé mliečne výrobky obsahujú druhovo rôznorodú zmes prospešných živých kultúr, ktoré robia mliečne výrobky stráviteľnejšími a výživnejšími. Najlepšie, ak sú vyrobené z čerstvého neupraveného mlieka (nehomogenizovaného, nepasterizovaného, nesušeného).
Potraviny sú dobré čerstvé alebo vhodne upravené. Moderné spracovanie potravín naše jedlo umŕtvuje, aletradičné spôsoby uchovávania a prípravy potravín (namáčanie, klíčenie, kysnutie, kvasenie či zrenie) obsah živín zvyšujú a zlepšujú ich vstrebateľnosť – to platí pre obilniny, orechy, zeleninu a rovnako aj pre mäso a mliečne výrobky.
Tieto odporúčania nie sú v súlade v súlade s viacerými dnes rozšírenými stravovacími presvedčeniami: Vegetariánstvo ani vegánstvo nás totiž nezachráni. Nie jedenie mäsa spôsobuje ekologické katastrofy – ale neschopní, nevedomí, nenásytní, neukojení, nespokojní ľudia. Plnohodnotná strava je jedným s prostriedkov, ako pomôcť ľuďom k vyspelosti – k tomu, aby prestali lietať duchom neprítomní a žiť uzavretí a ustrašení vo svojich vzdušných zámkoch. Výživná tradičná strava nám pomôže upokojiť sa a uzemniť sa – celistvo sa nasýtiť, naplniť a nájsť šťastie a radosť v pestrej hre príbehov Zeme!
Priemyselné poľnohospodárstvo a lány monokultúrne pestovanej kukurice, sóje, slnečnice či pšenice nám šťastnú budúcnosť nezabezpečia. Naša živá Zem, jej bytosti a ekosystémy potrebujú členitú rôznorodú krajinu. Rovnako ako chránené oblasti potrebujeme aj živú vidiecku krajinu s prírodnými gazdovstvami a pasienkový chov dobytka citlivý k miestnym prírodným podmienkam.
Nádej pre budúcnosť nám nezabezpečia technológie, ale ľudia! Tí ľudia, ktorí sú dnes ešte deťmi. Zachránia nás matky, ktoré svoje bábätká cítia a ctia ich prirodzené potreby. Tie matky, ktoré svoje deti riadne kŕmia nie premyslenými nápojmi a kašičkami – ale vlastným materským mliekom, citlivosťou, úctou, prijatím, nahým dotykom a láskou… Matky, ktoré sa napoja na svoju prirodzenosť – na pravzor láskyplnej veľkej Matky Zeme – a koja s radosťou výhradne prinajmenšom šesť mesiacov. Zachránia nás otcovia, ktorí sú plne mužmi, mužmi slova a činu, rázni aj láskyplní: duševne vyspelí muži, ktorí dokážu nastaviť priemyslu zdravé medze a vyrovnane si zastať to, čo je správne: svoju zem a s ňou spojenú zdravú plnohodnotnú stravu.
Článok je súčasťou pripravovanej knihy Domáci liečivý kefír – Príručka priateľov živej kultúry. Podporte projekt, ktorého cieľom je šíriť osvetu v oblasti prírodného hospodárenia, zdravia, ekológie a domácej výroby kefíru! 🙂
