Detstvo je jedno z najkrajších období v našom živote. Je to čas plný radosti, bezprostrednosti a slobody. Keď sme boli deťmi, mali sme oveľa viac možností robiť, čo nás naozaj baví. Celé dni sme sa naháňali a trávili čas vonku na ihrisku, v parku a v lese. Tešili sme sa zo svojej voľnosti a z možnosti byť na vzduchu.
Veľakrát nás naši rodičia museli doslova nútiť, aby sme sa vrátili domov. Toľkí z nás si zachovali tieto spomienky a s láskou o nich dodnes rozprávajú príbehy. Avšak sú medzi nami aj jedinci, ktorí sa nerozlúčili s obdobím detstva a veľkú časť z neho prechovávajú v sebe dodnes.
Pre nich je nepredstaviteľné, že by niekedy zabudli, na ten kúzelný svet dobra. A tak robia všetko preto, aby si ho uchránili pred neprajníkmi a tými, ktorí im ho chcú znechutiť. A hoci na svojej ceste narážajú na jamy, ktoré sa ich snažia do seba pohltiť, oni sa odmietajú vzdať a svoj dúhový sen nespúšťajú z rúk. Naďalej neprestávajú veriť, že je ich súčasťou, bez ktorej by v súčasnej dobe neprežili.
Detstvo je cestou, ktorá nás formuje a šľachtí
Každé dieťa sa narodí ako čistá a nevinná bytosť. O máloktorom sa dá povedať, že je naozaj zlé a zákerné. Výchova rodičov však v dieťati zanecháva stopy, ktoré môžu do veľkej miery zmeniť jeho osobnosť. Preto je veľmi dôležité, aby sme si v období detstva zachovali množstvo krásnych chvíľ a povzbudivých zážitkov. Skrz nich sa budeme vyvíjať a opracovávať ako kameň, až dosiahneme žiarivý lesk so správnym charakterom.
Svet detí je oveľa slobodnejší než dospelých
Nemusia riešiť živobytie, finančnú krízu a ani nevydarené partnerské vzťahy. Taký je svet detí, ktorý sa z každej stránky nášho pohľadu môže zdať ako zázrak. Pre nejedného dospelého je ťažké zabudnúť na chvíle bezprostrednosti, zábavy a stať sa serióznou osobou, ktorá má vo veciach poriadok. Tento nový oblek mu môže prísť tak monotónny, až nadobudnú pocit, že v jeho živote už nie je miesto pre hravosť. A hoci má o niekoľko čiarok viac, jeho slobodná duša, občas zatúži po rozlete a svete bez hraníc.
Empatia pestovaná v detstve, neskôr stráca význam
Keď sa rozplače malé dieťa alebo od hnevu rozsype hračky na koberec, ostatní sa nad tým pousmejú. Ak to však urobí dospelý jedinec, všetci sa okamžite chytia za hlavu a ich anténa logiky dostane alarmujúcu správu, že niečo asi s ním nebude v poriadku. Ak je človek citlivý v detstve, je dosť možné, že sa táto jeho vlastnosť prejaví aj v dospelosti. A tým sa prehĺbi aj jeho empatia, takže mu nebude ľahostajné, ak niekto v jeho okolí bude trpieť alebo sa trápiť. Zažil to na vlastnej koži a snaží sa proti tomu bojovať akýmkoľvek spôsobom.
Život dospelého jedinca je poznačený povinnosťami
Nadíde čas, kedy by sme mali za seba niesť plnú zodpovednosť. Po prijatí nášho skutočného veku sa môže stať, že naše predošlé každodenné radosti a záľuby idú bokom. Spoločnosť, ktorá nás obklopuje, môže mať na nás zničujúci vplyv a my sa jej nevedome prispôsobíme. Ak sa okolo nás vyskytujú ľudia, pre ktorých je racionalita prioritou, po čase si ju osvojíme aj my a naučíme sa podľa nej chovať. Túžba zapadnúť medzi ostatných sa stane našou povinnosťou.
Nájdime prepojenie medzi detstvom a dospelosťou
Medzi všetkým, čo nás obklopuje existuje akýsi súlad. Nič nie je čierne a ani biele a preto by sme nemali potláčať svoje detské sny, ale ani by sme nemali prepadávať úplnej detinskosti. Môžeme vyvážiť tieto dve životné obdobia bez toho, aby sme sa museli vzdávať toho, čo milujeme a zároveň prichádzať o to, kým sme naozaj. Len v sebe potrebujeme nájsť odvahu bojovať proti predsudkom, ktoré olupujú našu dušu ako kvetinu. Ak to napokon dokážeme a nájdeme v sebe vnútornú rovnováhu tak zistíme, že sme schopní si detskú fantáziu v sebe uchovať bez ohľadu na to, aké číslo sa uvádza v rodnom liste.
—
