Skôr než praboh Rod stvoril čokoľvek iné, stvoril Ladu. Len vďaka nej sa mu podarilo rozbiť zlaté vajce a vynoriť sa z vĺn studeného chaosu, aby ich mohol opäť skrotiť a stvoriť Všehomír. Rod stvoril nový Všehomír a vládu nad ním zveril svojim trom synom.

Najstarší z nich, Svarog, otcovi najviac hádam pomáhal, keďže ako kováč bol z troch bratov najzručnejší. Svarog napokon nechal otca oddychovať. Koval a tvoril Všehomír sám. Bohyňa Lada sa sprvoti na to len pozerala, no videla, že Svarog potrebuje pomoc. Preto pridala ruku k dielu a stvorila mnoho nádherných a jemných vecí.

Pri spoločnej práci našli v sebe Lada a Svarog také zaľúbenie, že jedného dňa predstúpili pred samotného Roda a požiadali ho, aby ich zosobášil. Bola že to svadba nevídaná! Celá Iria sa zišla vo veľkej dvorane Svarogovho a Ladinho prekrásneho paláca, postaveného na vŕšku uprostred Irie. Obrad zväzovania rúk vykonal samotný Rod, a nakoniec Svarog nastokol na prst Lade prvú obrúčku, ktorú pre ňu potajme ukoval.

Po dlhej oslave pokračovali Svarog a Lada v spoločnom tvorení. Lada vôbec nezaostávala za svojím mužom. Svarog koval veci pevné, Lada tvorila veci jemné. Tak spoločne Svarog a Lada tvorili Všehomír.

Raz prišla Lada za bohyňou zeme Mokošou a požiadala ju, aby jej dala trochu hliny na stvorenie bytostí, ktoré by osídlili zem. Mokoša jej s radosťou hlinu dala. Z nej potom Lada vymodelovala všetko živé, čo môžeme nájsť na zemi. Lada vymodelovala aj bytosti, podobné bohom, majúce telá z hliny, kosti z kameňov, krv z mora, vlasy z trávy a prázdne vnútro.

Keď uvidel Svarog tieto duté bytosti z kameňov a hliny, veľmi sa potešil, ale pochopil, že v dutine sa môže usídliť tak dobro, ako aj zlo. Preto sa Svarog nadýchol a dúchol do dutín. Keď Svarog dúchol do ľudí, bolo ho počuť. Tento zvuk nazval slovom. Tak sa vo vnútri človeka ocitla duša.

Rod sa náramne potešil, keď zbadal ľudí, a keďže chcel, aby ľudia rozumeli slovu, ktoré do nich vdúchol Svarog, pobozkal ich na čelo. Podľa toho – od slova čelo – dostali tieto tvory meno človek (čelovek). Svojím bozkom dal Rod ľuďom prvý veľký dar – dar mysle a vedomia. Rod, Lada a Svarog tak stvorili človeka zo zeme, slova – duše a vedomia.

Na znak toho sa po smrti telo vráti zemi – bohyni Mokoši, duša odchádza do podsvetia, kde ju sprevádza boh Veles, a vedomie sa vracia k prabohu Rodovi.

Lada

Ó, pramatko Lada,
Ty si Láska, ty si zjednotenie.
V tebe sa Rod náš prejavil.
Tebe sa všetci bohovia klaňajú.
Naplň nás láskou svojou.
Žehnaj nám, pramatko naša!

Bohyňa Lada je ženským prejavom všemocného najväčšieho boha Roda a manželkou Svaroga. Volá sa aj Leda, Rada či Roda. Lada bola stvorená otcom Rodom ako prvá, a aj preto je považovaná za najvyššiu bohyňu, kráľovnú všetkých bohov. Lada je počiatkom všetkého, dokonca je počiatkom aj samotného praboha Roda, ktorý jej stvorením rozbil zlaté vajce a začal tvoriť Všehomír. Ona je prejavom mora chaosu, jej živlom je preto voda.

Lada je symbolom všeobjímajúcej lásky a mieru, ktoré sú základom života na zemi. Je bohyňou života, plodnosti, znovuzrodenia a obnovy. Dáva život prírode a robí zem plodnou. Je tvoriteľkou a opatrovateľkou všetkého živého. Ako pramatka je ochrankyňou detí, žien, manželstva, lásky, rodičovstva a úrody.

Bohyni Lade je vlastná jemnosť, mäkkosť a poddajnosť, ale aj nestálosť a zmena. Symbolizuje tak porozumenie, chápanie a múdrosť, schopnosť zosúladiť či spojiť. Jej meno úzko súvisí so slovami ladný, súlad, ladnosť a pod.

Funkcia Lady je taktiež úzko spätá s dušou. Matka Lada totiž zbiera vedomie mŕtvych a vracia ho Rodovi, od ktorého dostáva nové iskry vedomia. S nimi ide do ľudského sveta, kde ich vkladá do lona žien.

Lada je považovaná aj za bohyňu opojenia a veselosti, sexu a náruživosti. Preto sa pekné dni mája a začiatok júna pripisujú Lade a oslavujú sa všeobecnou veselosťou a hrami.

Každoročne počas zimnej rovnodennosti bohyňa Lada rodí nové slnko – boha Koliadu. Najsilnejšia je v období jari a leta; obdobie jej pôsobnosti od letného slnovratu slabne. Lade je zasvätený deň splnu pred letným slnovratom.

Podobne ako sú Svarog, Perún a Veles bratmi a vteleniami Triglava – Beloboga, dá sa povedať, že Lada a jej dcéry Mokoša, Živa a Morena tvoria štvoricu bohýň Rožaníc či Roditeliek. Lada je matkou našej Matičky Zeme Mokoše, a tiež slnečných božstiev Dažboga a Koliadu. Ďalším jej synom je boh lásky Kupalo.

Lada je zvyčajne odetá do zlatého kráľovského šatu a na hlave má prekrásnu zlatú korunu. V ruke drží jeden zo svojich symbolov: misku, v ktorej je vajíčko alebo červené jablko, spolu s klasmi obilia. V náručí má nemluvňa, ktoré symbolizuje vtelený svet a je tiež prejavom plodnosti, teda aj materstva a lásky. Vajíčko či jablko je zasa symbolom počiatku všetkého existujúceho. A tiež, tak ako klasy, aj symbolom plodnosti a úrody.

Lada lieta ponad náš svet v zlatom voze, do ktorého sú zapriahnuté labute a holuby, ktoré sú tiež jej symbolmi, ako aj symbolmi lásky a mieru. Lada vyháňa silou lásky zlé a temné sily z nášho sveta. Spolu so svojím mužom Svarogom kraľujú v Irii v prekrásnom zámku, pri ktorom rastie prekrásny svätoháj. V ňom sú Lade zasvätené lipy a brezy. Z dní je jej zasvätená sobota, a práve preto sa v tento deň konajú sobáše.

Sviatky Lady sa slávia spevom piesní počas celého mesiaca od 25. mája do 25. júna. V tomto období, počas splnu, vrcholí jej moc. Počas obradov sa tancujú tance svargy, ktoré riadia Všehomír, obnovujú rovnováhu v prírode aj v ľudských dušiach. Tým, ktorí sa jej obetujú, zjaví budúcnosť. V tomto období by ženy, ktoré nemôžu mať deti, mali Lade priniesť obetu, aby im požehnala a privolala
počatie.

Ďalším obdobím oslavy bohyne Lady je obdobie jarnej rovnodennosti (21. marec). Vtedy sa oslavuje aj príchod bohyne Vesny a čas nového prebudenia prírody. Veľkou oslavou je aj obdobie zimného slnovratu (21. december), ktoré je obdobím zrodenia Ladinho syna Koliadu ako nového slnka.

Lada je privolávaná v magických rituáloch tvorby, ale aj ako ochrankyňa rodiny, rodu či národa. Vzývaná je aj pri rituáloch tvorenia a obradoch nových začiatkov, pri mágii lásky, privolávaní partnerov či milencov.

Lade sa prinášajú tieto obety: vajcia, chlieb, kaša, zrno, oplátky, syr, med, mlieko, krúpy, pirohy a olej, ale aj nite, stužky, látky, vlna, koža a riad v podobe misiek, tanierov a pohárov.

Článok je úryvok z knihy:

Bohovia starých Slovanov

Prvá kniha, ktorá predstavuje naše staré božstvá a príbehy s nimi spojené

Autor: Peter Weleslaw Kuzmišín

Pôvodná cena:13.20 EUR
Naša cena:11.88 EUR
Zľava:10.00 %

Jedinečné dielo! Slovami autora:
Svarog, Perún, Veles – kto by nepoznal tieto staré slovanské božstvá? To som si myslel pôvodne i ja predtým, než som začal pracovať na tejto knihe. Prišiel som však na to, že väčšina z nás vie o božstvách našich predkov veľmi málo. Poznáme rôzne staroveké  mýty: grécke, rímske… poznáme množstvo božstiev indických či tibetských, ba aj o Ódinovi alebo Thórovi toho vieme viac, ako o našich pôvodných slovanských božstvách. A tak som sa podujal na napísanie tejto knihy, ktorá nemá byť vedeckou publikáciou, ale skôr takou slovanskou Odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili aj čo im obetovali.

Pri písaní som čerpal informácie z rôznych zdrojov. Nielen zo slovenských či českých, ale aj z poľských, a v neposlednom rade ruských a ukrajinských.“

Knihu nájdte za najlepšiu cenu TU


Súvisiace články:

– Tip na knihu – Magie slovanských bohů a symbolů

– O ženách v našej pôvodnej kultúre


(Prečítané 305 krát, 2 dnes)

Pridaj komentár