Každý človek má veľa prejavov. Muž môže byť dobrým otcom, zlými partnerom, schopným šéfom, neschopným údržbárom… Žena môže byť dobrou matkou, vášnivou milenkou, usilovnou sekretárkou, neschopnou kuchárkou, veselou spoločníčkou, nepodarenou dcérou…dôležité je, aby človek nechcel byť vo všetkom dokonalý, lebo potom vyzerá veľmi neúprimne a nedôveryhodne.
Navyše, väčšina ľudí túžiacich po dokonalosti sú nešťastní ľudia, ktorí sa v detstve vinili zo všetkého možného a je pre nich veľmi ťažké nájsť svoju integritu.
„Obete“ plastických operácií (ak nie sú nevyhnutné) tiež nenájdu zmenou k dokonalejšiemu telu svoj pokoj a šťastie. Každý by sa mal tešiť zo svojej originality a ťažiť z toho, v čom je dobrý. Aký smutný by bol svet, keby bol plný dokonalých ľudí. Boli by sme ako bioroboti. Našťastie ich čas ešte nenastal, tak sa tešme, že môžeme byť svoji. Každý z nás má vo vesmíre svoj zvuk, svoju hlásku, svoje svetielko, svoju stopu a ešte kopu iných iba jemu vlastných značiek. Tak sa nesnažme nikoho napodobňovať a vkladať do svojho obrazu cudzí detail, hoci by sa nám akokoľvek páčil.
Moja priateľka, terapeutka s úžasnými schopnosťami pomáhať ľuďom, zrazu očarená americkou terapeutkou, prevzala jej model liečenia, ktorý si nevedela vynachváliť. Zrazu sa však v jej kalendári začali objavovať prázdne dni bez klientov. A dodnes nechápe prečo. Odpoveď je ľahká. Keď zaradíte do svojho obrazu cudzí tón, hoci ten najkrajší na svete, niečo zaškrípe. Okolie ihneď odhalí tento falošný tón.
Každý má svoju vlastnú vibráciu a tú sme schopní naskenovať ešte skôr ako človek vstúpi do miestnosti. Ak je to, čomu veríme a čo robíme v súlade, pôsobíme na ľudí ako integrovaná osobnosť a ľudia nám rozumejú. Ak sa naše postoje a naše činy líšia, prejavujeme sa ako nezrelé osobnosti a okolie má problém pochopiť nás. Rovnako nás okolie nechápe, ak nepoznáme svoju hodnotu a buď sa preceňujeme, alebo podceňujeme. Každý z nás je na rôznom stupni vývoja.
Mladšie duše sú ešte plné inštinktov, neustále sú v opozícii, majú chuť zabíjať a aj to často robia, nemajú ešte schopnosť pracovať pre celok. Staršie duše už chápu zmysel jemnosti, celistvosti a neutrality. Sú blízko toho, aby žili v plnej harmónii so svojím vnútrom. Osoby, ktoré sú celistvé, nikdy nepriťahujú toľko pozornosti ako ľudia „rozbití“. Ani im to však nechýba.
Záujem verejnosti vzbudzujú práve ľudské nedostatky. Na tom je založený bulvár, aj televízne spravodajstvo. Aj keď sa nám zdajú lacné, hyenistické, až odporné, predsa vzbudzujú masový záujem a možno niekde v hĺbke nám pomáhajú odkrývať naše vlastné masky a konfrontovať sa s našimi tieňmi. Kým nebudeme žiť v súlade sami so sebou, bude pre nás bulvár zaujímavý, a pre toho, kto to pripustí aj poučný.
Každodenné konfrontácie s realitou sú skúškou našej celistvosti. Nadradenosť a pýcha, s ktorou hovoríme o tom, že nás sa už televízia, bulvár alebo iné masové „šalenie“ netýkajú, nesvedčí práve o našej vyspelosti, skôr o víťazstve ega nad mysľou.
Nedávno som bola na stretnutí „duchovných“ ľudí, z ktorých mnohí chceli zmeniť svet, alebo sa prinajmenšom cítili vyvolení, ale keď mali meniť svet tvárou v tvár kamere, zrazu to cítili ako niečo nepríjemné, oberajúce o intimitu. Neváhali hovoriť o tom, aké zbytočné sú médiá. Pozabudli akosi, že aj ich stretnutie sa organizovalo cez médiá, že sa o ňom dozvie verejnosť vďaka médiám, že zasa iba vďaka médiám vedia o nových dobrých knihách, ktoré s radosťou čítajú.
Toto nemá byť obhajoba médií a ich úrovne, ale médií a ich poslania. Najviac vykrikovali o vypnutí kamery tí „bojovníci“ proti všetkému. Agresívni a pyšní. Tí zrelí a integrovaní, nemali problém, lebo vedeli, že každá zmena potrebuje obeť. Kto chce zapaľovať, musí horieť. A hlavne sa nebáli svojich vlastných myšlienok, postojov a názorov. Tak im aj touto cestou ďakujem.
—
Erika Vincoureková
Súvisiace články:
– Všetko so všetkým súvisí … aj vaša cesta za poznaním svojej duše
foto: https://pxhere.com/en/photo/900102
