Gnothi seauton (Poznaj sám seba) starogrécky nápis vrytý do tabuľky nad vchodom do Apolónovho chrámu fascinuje dodnes. Veštiareň v pútnickom mieste v Delfách ukrývala mnoho tajomstiev. Priťahovala a vzbudzovala úctu a rešpekt, ale aj bázeň. Nie len preto, že veštenie bolo spojené s rituálnymi obradmi, ale aj preto, že čo bolo vyveštené, bolo pravdivé. Údajne veštby boli stručné a rafinovane podané vo veršoch, nie vždy jednoznačné a na prvý pohľad jasné. Vyžadovali určité pochopenie. Dávali zmysel až po ich naplnení.
Veštby, ale aj to, čo vnímame, počujeme a vidíme si filtrujeme (upravujeme). Zjednodušene by sa dalo povedať, že to, čo nám z toho vychádza, podlieha našim interpretáciám a tie sú ovplyvnené úrovňou vedomia, poznaním, ale aj nevedomím. Čo je dobrá živná pôda na domnienky. Naše poznanie nie je úplné, ale čiastočné. Potrebujeme viac informácií a viac čohosi, čo zdanlivo chýba? Množením a zhromažďovaním informácií a vnemov vzniká chaos a ťažoba, môžeme sa v tom strácať, môžu vznikať nepresnosti. Nejde len o rácio, ale prepojenie všetkých poznávacích funkcií a cítenia. Cesta sebapoznania nie je len o zbieraní informácií a vnemov, ale aj o ich rozlišovaní a triedení, sústredení k zjednoteniu poznaného a vybratie toho podstatného. Umenie je to podstatné zjednodušiť. Práve vo vete: Poznaj sám seba je ukryté hlboké poznanie. Áno, stačí len poznať samého seba. Vedeli to už v antickom Grécku.
Musíme sa veľa učiť, mnohé okúsiť, aby sme si uvedomili, ako málo vieme…
Už ako dieťa ma fascinovala veta: Poznaj sám seba. Vôbec som jej nemala potrebu rozumieť, bolo to pre mňa významné a to stačilo. Bola som magneticky priťahovaná starými gréckymi bájami a povesťami. Listovala som si v knihe Fantastické a magické z hlediska psychiatrie. Mali sme doma staré vydanie zo šesťdesiatych rokov, viazanie na mňa pôsobilo ako lexikón zo Saxány, išla z nej sila, ktorú som vnímala. Ako dieťa som tomu vôbec nerozumela, niečoho som sa dokonca bála, no neustále som mala pocit, že to poznám. Akoby som sa len málo nového dozvedala, akoby som sa len rozpomínala. Podobné pocity som mala aj počas obdobia štúdia na vysokej škole, ale aj po nej. Mnohé knihy, ktoré sa mi dostanú do rúk, vyvolávajú u mňa pocit, že si len čosi pripomínam, hoci sú to celkom nové informácie. Niečo vo mne to oslovuje, dáva mi to zmysel, pracuje to so mnou. Aj keď tomu ešte nerozumiem, cítim, že to takto JE (Tu a Teraz to takto akceptujem). Občas sa mi zazdá, že niečo už chápem, ale moje správanie a nečakaný postoj ešte tomu nenasvedčuje. Poznaním v skutočnosti nežijem… Čím poctivejšie začneme na seba nahliadať, tým skôr sa nám podarí rozpúšťať aspoň niektoré ilúzie a chybné presvedčenia o sebe a druhých. Nahrádzajú ich však často len nové.
Dostať sa k sebe, k svojej podstate je dlhý proces spojený s vnímaním a pozorovaním seba. S objavením, ako sa dostať do kontaktu s tým, čo sa v hlbinách nás objavuje a prestať sa s tým, čo je naša myseľ, ego, emócie stotožňovať (identifikovať). Pomaly sa učíme nelipnúť na (svojich) názoroch a presvedčeniach. Nachádzame trpezlivosť a láskavý prístup k sebe, aby sme rozpúšťali odpor a tak prichádza odvaha prijať to, aké to je a tým to meniť. Učíme sa rozvíjať cítenie, vychádzame z uzatvorenosti. Môžeme sa však dotknúť niečoho príliš bolestivého. Možno prichádzame na to, že ešte neunesieme nabité citové obsahy a zúskostňujúcu prázdnotu, ktorú tam nachádzame a sme zaplavovaní pocitmi viny alebo bezcennosti a tak unikáme alebo bojujeme. Objavujeme a skladáme skladačku, aby sme to uvideli a potom to celé radšej opúšťame a začíname odznovu, pretože nachádzame väčšiu odvahu sa prijať a pôvodné stratégie/obrany/masky/sebaklamy už nepotrebujeme. Bránia tomu vnútornému pokoju, slobode, ktorú hľadáme. Sebapoznanie je záhadná záležitosť, prichádza nečakane, možno cez to, kde by sme to ani nečakali.
Naša túžba po úľave a lepšom živote
Žijeme v dobe konzumu. Čiže ak sa ukáže, že ľudia sú ochotní za niečo platiť, vytvorí sa ponuka, aby šiel biznis. Dnes nie je núdza o návody, rady, prostriedky a recepty, ako lepšie žiť, ako si uľaviť od trápenia a zbaviť sa toho, čo nás privádza do šialenstva. Spôsob, ako sa predávajú, býva často zavádzajúci, inak by bol málo lákavý. Niektoré semináre, kurzy, prístupy sú inšpiratívne, iné sú povrchné, niektoré sú nešťastne podané a tak nemôžu padnúť na úrodnú pôdu. Zaručené a rýchle návody na život, zdá sa však neexistujú. Tým, že sme každý iný, budeme potrebovať niečo iné. Každý svoju cestu, ktorú si objavujeme a tvoríme sami. Prehnané, ale povrchné zaoberanie sa sebou, návšteva seminára ako návšteva divadla či kina a nechávať sa dobíjať k nejakej činnosti motivátormi, nás odvádza od toho podstatného, od samého seba. Čakáme na impulz, pomoc z vonku. Netvrdím, že semináre sebarozvoja alebo knihy neodporúčam a sama nečítam. Nájsť si dobrého učiteľa – majstra je veľmi dôležité. Ich výber, ale aj výber aktivít je kľúčový, vhodné je zvážiť dopredu čo a koľko toho mi v skutočnosti prospeje. Striedať rôzne semináre, skákať z jedného na druhý z dôvodu, že ešte málo viem, býva skôr únikom, ako zodpovedným hľadaním vhodného prístupu pre seba. Získať informácie neznamená získať poznanie a múdrosť. Nachádzame vodítka a zrnká múdrosti, ktoré v skutočnosti pochopíme, až keď nimi budeme žiť, prenikneme do toho. Prepojenie sa so sebou a proces zvedomovania (často nazývaný cesta z hlavy do srdca) je náročný a zdĺhavý, nedá sa to vyčítať alebo napozerať, napočúvať na seminároch alebo na youtube. Nedá sa preskočiť vlastné poznanie svojich emočných a mentálnych obsahov, ktoré je odhaľované sebaspytovaním, bytostnými otázkami, osobnou konfrontáciou s nevedomými časťami a odhaľovaním širších súvislostí. Tak ako POZNAJ SÁM SEBA je len frázou (nápisom), kým neodhalíme sami pre seba, čo je za tým a aké odpovede ukrývame práve my sami. Hovorí sa, že najskôr vyskúšame všetky možnosti, kým nakoniec objavíme tú správnu, ktorú máme najbližšie a vlastne vždy tam bola, prehliadaná.
Výhodou je, že poznanie máme možnosť získať cez všetko, ak ovládame nástroj. Aj keď zdanlivo robíme hlúposti a točíme sa v začarovanom kruhu. Jediné, čo môžeme stratiť je čas a silu. Predĺžiť si život v nevedomosti, ktorý je bolestivejší a prináša viac utrpenia, ako ten vedomejší. Zdržanie sa na ceste poznania je pomyselný diabol v podobe pokušení, ako sú sladké polená, závislosti, zábava, zneužívanie moci a márnosť slávy. Mnohí zdržanie okúsia v podobe strachov a zbabelého váhania, či rôznych únikov od seba a svojho prežívania (pocitov a emócií).
Na druhej strane poznávať sa pomaly, neísť príliš do hĺbky býva bezpečnejšie, ako ísť do extrému, čo je spojené s rizikom rôznych nepríjemných zážitkov, pretože psychika je krehká a nemôžeme dopredu s určitosťou vedieť, čo ukrýva a čo všetko sa spustí.
Hĺbka poznania a cena za vnútorný pokoj
Viac krát som bola požiadaná, aby som niekoho naučila meditovať. Neviem, či sama už dokážem meditovať. To, čo dnes nazývam meditovaním je to, kedy obraciam pozornosť z vonkajšieho sveta do svojho vnútra. Pod meditáciou si dnes ľudia predstavujú rôzne veci, činnosti a nečinnosti. Na tom by nič nebolo. Pre účely tejto úvahy budem používať slovo meditácia ako ponor do svojich hlbín, kde rozvíjam všímavosť a bdelosť. Ide o prácu s pozornosťou, kedy vnímam svoje prežívanie, myseľ a všetko, čo s tým súvisí. Ak sa niekto chce naučiť meditovať, aby získal vnútorný pokoj, bude prekvapený, aká cesta k nemu ho čaká. Stresu a napätia sa môžeme zbavovať aj meditáciou aj sebapoznaním. Pochopením a integráciou toho nechceného, znepokojivého v nás, čo vytvára rozpor, konflikt a tým napätie. Obracať pozornosť do seba, k svojmu vnútornému prežívaniu býva spočiatku pre mnohých nepríjemné. Je spojené s neúnosnými pocitmi, chaosom, ospalosťou, obťažujúcimi myšlienkami, odporom, ešte väčším napätím, bolesťou aj fyzickou a nepohodlím. Objavujú sa rôzne vnútorné hlasy, ktoré si môžu protirečiť, súdiť, či znehodnocovať to, čo robíme alebo aj nás.
Ak nie sme prinútení, dobre motivovaní alebo nemáme učiteľa, môžeme to pre tieto javy vzdať skôr, než s tým v skutočnosti začneme. Dostať sa na nerozlíšené územie, ktoré skôr pripomína temnotu ako našu dušu, odrádza. Je tam zrazu znepokojivá tma a zdá sa, že tam nie je nič a zároveň všetko možné, len nie kľud a blaženosť. Môžete si položiť otázku: Čo je na tom také lákavé? Stáva sa to predovšetkým vtedy, ak sme vylúčili zo svojho života to nepekné, nepríjemné a nechcené. Všetko, sa samozrejme deje nevedome a nám nepríde nič zvlástne na tom, ako žijeme a ako sa chceme vidieť. To, nežiadúce teraz v podobe, ktorej sme to vytesnili vyskakuje a spôsobuje chaos a značné nepríjemnosti. Vyrušuje nás to. Meditovať alebo takýmto spôsobom sa sebou zaoberať nie je určené pre každého. Je to však veľmi dobrý nástroj, ako spoznať sám seba, odhaliť motiváciu nášho konania, svoje menejcenné pocity, ale aj celý ego-komplex a to, čo nás vlastne ovplyvňuje a riadi. Nechcem vás odrádzať, práve naopak, má význam zotrvať a neunikať. Odmenou je väčší vnútorný pokoj a mier v srdci.
Ako súvisí sebapoznanie s duchovnou cestou?
Počúvam, ako sa niekto vydal na svoju duchovnú cestu. Keď sa s ním o tom dlhšie rozprávam, zisťujem, že ide z môjho pohľadu o formy sebapoznania, túžba po prebudení, snaha o vedomejšie učenie sa. Niekto to nazýva duchovnou cestou, pre mňa je to cesta (seba)poznania, cesta k zrelosti, k dospelosti. Podstata niečoho, čo C.G. Jung nazýva individuačný proces. Každý z nás je iný, každý máme iné možnosti, iný život. Preto poznávanie, dozrievanie a procesy budú v niečom odlišné. Nezáleží až tak na vzdelaní, výške a druhu inteligencie, ani na skúsenostiach a veku. Mnohé sa odvíja od úrovne vedomia, ktoré dosahujeme a o aké usilujeme. Vedomie je niečo, čo dodnes nie je dosť dobre prebádané. Súvisí s pochopením, chápaním, uvedomovaním si a hlbším poznaním, ale aj schopnosťou sa vcítiť, cítiť a vnímať širšie súvislosti a schopnosťou rozlišovať. Vedomie predurčuje náš pohľad na seba a svet, našu možnosť vnímať súvislosti a získavať odstup od svojich emócii, ega a nízkych pudov, zaslepenosti a nevedomého správania, ktorým môžeme škodiť sebe a druhým (v zmysle obmedzovať, zavádzať, oslabovať), hoci je založené na prvý pohľad na „správnych“ a „dobrých“ úmysloch a činoch.
—
autorka: PhDr. Radoslava Olajos
hlbinná analytická terapia
foto: Richard Pechman
