Jeho vôňa mi pripomína detstvo. Nad dedinou rástla slávna „agačina“. Ako deti sme sa tam chodili hrávať a stvárať šibalstvá. Bitky s prútikmi à la mečmi, stavanie bunkrov v kríkoch, zaplátané tepláky, ufúľané tričká, hlina za nechtami. A na jar, keď zakvitli „agáče“, sme sŕkali sladký nektár z kvetov. Nezameniteľná vôňa agátových kvetov sa šírila celým tým čarovným priestorom. Vrcholom tejto nádhery bola každé leto vatra, ktorá z agačiny robila doslova magické miesto…

Antialergický agátový med

Nektár z kvetov nechutil len nám deťom. Milujú ho aj včely a med z neho má nezameniteľnú chuť. Okrem toho agátový med znášajú veľmi dobre aj alergici, ktorí netolerujú med z iných rastlín. Je to práve preto, že zo všetkých medov obsahuje najmenej peľových zŕn. Z tohto dôvodu je aj najčírejší. Patrí do skupiny tekutých medov a pomaly cukornatie. Je považovaný za najsladší med. Má dezinfekčné účinky a pri pravidelnej konzumácii dokonca znižuje krvný tlak. Veľmi priaznivo pôsobí aj pri tráviacich ťažkostiach zapríčinených prekyslením žalúdka, ale aj pri kŕčoch, poruchách trávenia či zápale žalúdka.

Agátový čaj na celý tráviaci trakt

Rovnako ako med z agátu, aj výluh zo samotného kvetu napomáha prioritne tráviacemu ústrojenstvu. Zlepšuje látkovú výmenu, stimuluje vylučovanie tráviacich enzýmov, zlepšuje chuť do jedla. Bioflavonoidy napomáhajú odstraňovať kŕče hladkého svalstva (žalúdok a črevá). Pomáha aj pri migrénach, ktoré sú vyvolané práve problematickým trávením. Ak trpíte reumou, čaj z agátových listov zaraďte do svojho zoznamu.

Upozornenie

Ak si chcete kvety nasušiť sami, mali by ste vedieť, že okrem samotných kvietkov sú v celom strome, vrátane stonky, na ktorej sú kvety,  obsiahnuté jedovaté lektíny a  toxalbumíny, ktoré na človeka, ale aj zvieratá pôsobia toxicky. Zbierať treba preto len samotné kvety. Tie sú liečivé a bez obáv si z nich môžete robiť čajové kúry.

A čo tá naša slávna agačina?

Dnes je tam ihrisko, pod ihriskom skladisko a nad ihriskom domy. Zopár stromov tam ešte nájdete, ale čaro zmizlo. Hold, časy sa menia. Mne však moje spomienky nikto nevezme a vo svojom detskom srdci verím, že také čarovné agačinové miesto ešte objavím.

A kto vie? Možno to raz viacerí pochopíme a to čaro sa aspoň sčasti vráti na svoje pôvodné miesto.

Článok pre vás napísala:

Martina Oboňová, ludwigovsvet.webnode.sk

FB: Ludwigov svet






(Prečítané 129 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár