Naše materializované zlé myšlienky treba vymývať z tela vodou. Voda očisťuje telo tak zvonka, ako aj zvnútra. O akej vode je reč?

V tele sú dva druhy tekutín – krv a lymfa. Ktorá z nich je podľa vášho názoru schopná očisťovať? Ak ste odpovedali, že krv – mýlite sa. Krv roznáša živiny a je našim dodávateľom lekcií. Všetko materiálne, čo do tela púšťame, privádza krv do tela v materiálnej forme. Všetko materiálne v podstate predstavuje materializované duchovno, ktoré si teraz potrebujeme osvojiť na materiálnej úrovni. Krv so sebou môže prinášať jed, keby však lymfa bola čistá ako pramenitá voda, odviedla by jed z buniek tak rýchlo, že by jed nestačil bunku poškodiť. O tom, čo sa v bunke stalo, by zostala len informácia, čo bolo koniec-koncov práve to, čo sme potrebovali. Čím viac škodlivín je v lymfe, tým je hustejšia a tým pomalší je jej pohyb. Nedostáva sa včas na miesto určenia a je natoľko znečistená, že v lymfe neusádzali. Aký stres lymfu znečisťuje?

Viete, ktorý stres mení lymfu nosovej dutiny na hlien. Ukrivdenosť. Človeku, ktorý sa ľahko urazí, sa energia krivdy nevojde do nosa, hľadá si teda väčšie úložisko, akoby hovorila: keď nemôžeš žiť bez toho, aby si bol ukrivdený, musím hľadať východisko ja. Krivdy rovnakého pôvodu sa hromadia na jednom mieste, krivdy iného pôvodu na druhom atď. Všetko dohromady je ukrivdenosť. Sú ľudia, ktorí sa navonok často urazia, ale zaobídu sa bez nádchy. A sú takí, ktorí sa akoby neurážajú vôbec, ale ochorejú. V oboch prípadoch sa v tele hromadí potláčaná ukrivdenosť. V určitom okamihu sa lymfa v tele zmení na hlien, a pretože hlienom sa nič očistiť nedá, telo ochorie.

Choroba môže zasiahnuť jeden orgán, napríklad nos, oko, ucho, pľúca, obličku, srdce alebo pečeň. Môže postihnúť aj tkanivo, napríklad kostné, svalové, tukové, spojivové alebo nervové. Alebo časť tela, napríklad ruku, nohu, hlavu, brucho, chrbát. Alebo sústavu orgánov, napríklad nervovú, látkovej výmeny, srdcovo-cievnu, urogenitálnu, tráviacu, krvotvornú, lymfatickú. Všetko závisí od charakteru našej ukrivdenosti.

Z čoho ukrivdenosť vzniká? Z toho, že človek nedostáva to, čo si praje. V skutočnosti človek nikdy nedostane to, čo si praje. Dostáva vždy to, čo potrebuje. Keby sme mali viac dôvtipu, mohli by sme sa pri každom prianí, ktoré v nás vznikne, spýtať sami seba: „Potrebujem to?“ A vyčkať odpovede prichádzajúce z nášho vnútra. Potom by sme pochopili, či to potrebujeme alebo nie. V jednom i druhom prípade je duša spokojná. Keď netreba, tak netreba, a dosť. Keď treba, začneme cieľavedome a bez zhonu konať bez toho, aby sme lipli na cieli.

Potrebujeme desaťkrát viac, než dostávame. Ak si uvedomíme svoje potreby, donúti nás to usilovať sa o realizáciu týchto potrieb. Pretože svojimi strachmi meníme svoje potreby na priania, spotrebúvame na realizáciu prianí desaťkrát viac času, síl a prostriedkov a nakoniec vždy dostaneme desaťkrát menej, než potrebujeme. A k tomu navyše ukrivdenosť. Keby sme svoje priania oslobodili, konali by sme v súlade so svojimi potrebami a dostávali všetko, čo potrebujeme, bez akejkoľvek ukrivdenosti.

Keď človek správne myslí, nepotrebuje mať ukrivdenosť ako učiteľa. Zapamätajte si, že prianie je vždy sprevádzané ukrivdenosťou. Dokonca aj v tom prípade, že si prajete to, čo potrebujete.

Dobrý človek praje dobré, a preto je dobrý človek ufňukaný častejšie než zlý. Možno ste si to sami všimli. Dobrý človek sa urazí do hĺbky duše, ak sa domnieva, že má právo dostať to, čo si prial. Zlý vie, že je zlý a že to, čo si praje, nemá právo vyžadovať. Zlý človek okamžite súhlasí s tým, že ľudia nie sú dobrí a zlí, že človek proste je. Túto prostú vyššiu pravdu je však veľmi ťažké vysvetliť človeku dobrému, pretože strach mu nedovolí dobrovoľne sa zriecť aureoly dobrého človeka.

Keď si človek praje malé, dostane ho, ak ho potreboval. K tomu navyše dostane ukrivdenosť. Keď si človek praje veľké, nedostane ho, ak ho nepotrebuje, zato ukrivdenosti sa mu dostane v hojnej miere. Keď si človek praje príliš mnoho a tiež to nedostane, pretože to nepotrebuje, jeho ukrivdenosť bude obzvlášť veľká. Týmto spôsobom sa ukrivdenosť hromadí – kvapku za kvapkou z malých prianí, po lyžičkách z veľkých a po naberačkách z prianí obzvlášť veľkých. V určitom okamihu pohár pretečie a človeku je vymeraná choroba podľa objemu pohára.

I. Keď si človek prial pozemské statky, jeho ukrivdenosť sa premení na ochorenie fyzického tela.

II. Keď si človek praje duševné hodnoty – lásku, úctu, pocty, pozornosť, starostlivosť, porozumenie, láskavosť atď. –, ukrivdenosť sa zmení na duševné ochorenie: psychickú nevyrovnanosť, neurózy, psychózy. Keď človek tieto energie umlčuje tým, že sa ovláda, snaží sa správať inteligentne a zdvorilo, zaoberá sa autosugesciou alebo berie lieky, vznikajú ochorenia orgánov alebo tkanív v oblasti hrudníka.

III. Keď si človek praje duchovné hodnoty, určite považuje za duchovnosť rozum a začne sa učiť. Tak sa potreba duchovného rastu, to jest potreba povzniesť sa, mení na prianie predstihnúť niekoho alebo niečo, a keď sa to stane, vznikne prianie stať sa šéfom. Nie je vylúčené, že povznesenie sa zmení na povýšenosť.

Pre človeka rozumu má spoločenské postavenie životne dôležitý význam a pád sa môže skončiť smrťou. Ak si naozaj myslí, že je duchovne vyššie než ostatní, potom keď padá, vždy sa bolestivo zraní. Vysoké spoločenské postavenie je vecou výberovou, a preto dočasnou a nestabilnou. Omnoho spoľahlivejšie je zaujímať vysoké odborné postavenie, ktoré dovoľuje byť lepší než druhí za pomoci znalostí a skúseností. Kto sa z dôvodu vysokého postavenia tvári, že duchovne vyniká nad druhými, tomu pád poslúži ako dobrá lekcia. Keď sa hodí o zem, buď príde k rozumu, alebo stratí aj jeho poslednú štipku.

Neochota priznať svoju hlúposť človeka núti učiť sa, učiť sa a ešte raz sa učiť, aby dokázal, že ľudia, ktorí ho odrovnali, urobili hlúposť a stále v nej pokračujú. Jeho lebečná schránka sa podobá na smetiak, v ktorom už niet miesta na pravidelnú dávku odpadkov. Tak vznikajú ochorenia mozgu. Najťažšie z nich je choromyseľnosť. To je to najstrašnejšie zo všetkého, čo sa s človekom môže stať. Nech je príčinou odchodu z tohto sveta akákoľvek choroba, ide len o prerušenie lekcie a začiatok školskej prestávky. Keď človeka opustí duch, človek sa zmení na zviera, čo je jediné možné východisko, ako sa vrátiť späť na cestu vývoja. Preto sa ľudia choromyseľnosti boja zo všetkého najviac.

Keď sa teraz zamyslíte nad tým, koľko ste mali a máte všemožných prianí, dokážete pochopiť, koľko je vo vás škodlivých látok. Pripočítajte si k tomu ešte to, čo si neprajete, čo nechcete, čo je v podstate tiež prianím. „Prajem dobré“ a „neprajem zlé“ je v podstate jedno a to isté. Škodlivinou sa stáva všetko, čo človek nevymyslel, nevyriekol, neprekonal.

Vymyslenie, to jest náprava spôsobu myslenia, rozvíja ducha.
Vyrieknutie uľahčí duši, vyrieknuté sa však v duši čoskoro znova hromadí.
Prekonanie uľahčí telu i duši, je však jedným veľkým sebaklamom.



Text je z knihy:

Zdravé trávenie – zdravé telo

Autor:Luule Viilma

Pôvodná cena:12.99 EUR
Naša cena:11.69 EUR
Zľava:10.00 %

Luule Viilma v tejto knihe podrobne rozoberá symboliku tráviaceho traktu a problémov, ktoré súvisia s trávením. Avšak neobmedzuje sa len na túto oblasť nášho organizmu, popisuje význam rôznych telesných častí a zdravotných ťažkostí z duševno-duchovného hľadiska: ženských orgánov, štítnej žľazy, neurologických ochorení, mozgových porúch a ďalších. Vysvetľuje, ako vzniká choroba, kedy a prečo: keď človek po niečom nevhodne túži, má nízke pohnútky alebo prepadá negatívnym emóciám. Zlé vlastnosti a nesprávne postoje totiž vedú k chorobám!

Čo robiť, aby sme sa vyliečili? Vyliečiť sa môže aj musí každý sám! Autorka rozpráva o tom, aké dôležité je poznávať seba samého a duchovne sa zdokonaľovať – avšak prirodzene, radostne a nenásilne. Na základe tejto knihy lepšie pochopíte, ako funguje rast a vývoj človeka a ako môžeme svojmu vývoju, múdrosti a zrelosti napomáhať. Je nevyhnutné neustále sa meniť!

Jej filozofia vychádza z praxe, z pomoci…

Viac o knihe sa dozviete TU





foto: pixabay




(Prečítané 381 krát, 1 dnes)

Pridaj komentár