Práve som sa dohádala s mojou dospelou dcérou. Neustále mi vyčíta, že prišla na svet len kvôli tomu, že ja som si potrebovala naplniť túžbu po deťoch. Jej život nemá cenu, nechce tu byť atď. atď.
Toto sa opakuje celé roky a ja vždy s ľútosťou v srdci dumám po takej hádke nad tým, ako svojmu dospelému dieťaťu zlepšiť život. Tu pridám to a potom tamto, tam vybavím ono a po večeroch sa modlím za jej šťastie. Výsledok? Čoraz častejšie upadá do obviňovania a namiesto hľadania hodnôt v sebe, hľadá neustále vinníkov vo svojom okolí a v minulosti, ktorá bola krajšia ako prítomnosť. Všetci sa majú lepšie, majú ľahší život, lepšie…
A keď sa spýtam, prečo veci, s ktorými nie je spokojná nezmení, dozviem sa, že to nejde. Narodila sa na blbom mieste, v blbom čase, v nevhodnej rodine… S argumentami typu: len ty si zodpovedná za svoj život, ak si nespokojná zmeň to, závisť nie je najlepší kompas na ceste za šťastím a pod., som doteraz nepochodila. To sú pre ňu len ezoterické žvásty. – „Prečo je dobre tomu a tomu politikovi, či zbohatlíkovi, keď ani nechyruje o múdrosti indiánov, šamanov, duchovných učiteľov… ?“
Okrem toho, že nikto nevidí do ich duše, ale vidí len ich domy a autá, mám ešte jeden argument – žijú v mieri so svojím životom, nech už je akýkoľvek. Nie je pravda, že je ľahšie stotožniť sa so životom plným peňazí, ako sa stotožniť so životom, kedy človek žije „z ruky do úst“. Peniaze aj chudoba sú iba kulisy. Všetko podstatné je o vzťahoch a tie môžu byť dobré aj zlé, či sme chudobní, či bohatí. Môžu byť pochopené, aj nepochopené. Ich pochopenie v konečnom dôsledku určuje, či bohatí budeme, alebo sa budeme umárať zlobou a závisťou a podporovať svoj úpadok.
Ako vraví kontaktér a spisovateľ Marcel Vanek: Peniaze a smrť si v priestore bez času plánujeme najprecíznejšie. Sú to významné výzvy. A tak napokon sadám k počítaču a píšem zopár myšlienok pre svoju dcéru na povzbudenie. Na podporu na ceste k sebe, na otvorenie očí…a ak pomôžu ešte niekomu budem rada. Preto ich píšem aj pre vás. Tentoraz budú v súlade s Eckhartom Tollem, ktorého som si včera večer čítala. Vraví: Nehľadajte šťastie. Moja dcéra ho neustále postráda, tak ho vidí všade okolo seba, ale to svoje, ktoré je obrovským darom nevidí. To jej sa jej vidí maličké oproti ostatným. Pritom stačí zmeniť pohľad. Pochopiť, že ak sa nebude neustále zaoberať svojím „nešťastím“ (nenaplnenými predstavami), tak bude šťastná. Tak málo stačí. Byť vďačný za to čo mám a venovať tomu pozornosť a tým to napĺňať, zveľaďovať.
Treba si uvedomiť, že príčinou nešťastia nie je nikdy situácia, ale naše predstavy, ktoré sme si o nej vytvorili. Základom sklamaní sú naše predstavy, neprijatie skutočnosti, vytvorenie ilúzie, ktorá sa nenaplní. A tu hrá rolu naše veľké ego. Maskované za rôzne dobrotivé myšlienky. My predsa nezávidíme, iba sme si istí, že všetci by mali mať rovnakú šancu, tak prečo ju my nemáme? Každý má právo byť šťastný. Tak prečo my nie? Ten hlas v hlave sa (asi) nedá zastaviť, ale treba si uvedomiť, že by nemal mať hlavné slovo. Je to hlas ega. Vypočujme ho a spýtajme sa svojej duše, aký je ten hlas a aký je hlas duše. Či má duša túžbu po väčšom dome, alebo po živote svojho úspešného suseda. Určite nie! Lebo duša vie, že každý má to, čo potrebuje.
Keď si to uvedomíte, zrejme vám budú mnohé veci vo vašom živote jasnejšie a prehodnotíte také svoje slabosti ako je závisť, nenávisť, lenivosť, žiarlivosť, chamtivosť. Možno vám ako puzle zapadnú do seba tieto tiene a vy uvidíte aj ich dôsledky. Nepotláčajte ich. Nie je svetlo bez tieňa. Naopak zosilnite ich, aby ste videli, aké sú v skutočnosti. Dotiahnite ich do absurdnosti.
Jednej mojej, navonok veľmi skromnej, kamarátke došla na Sezení s Marcelom Vanekom zaujímavá odpoveď na otázku prečo má neustále problémy s trávením. Nie si sama sebou. Máš jednu vlastnosť, ktorú si potlačila. Potrebuješ sa identifikovať cez majetok. Svoju hodnotu vidíš v tom, čo máš. Dom, byt, záhradu, dcéru s bohatým frajerom, šperky… kamarátka najskôr oponovala, ale napokon pripustila, že jej to robí dobre, keď sa niekto dozvie, že nie je „holá riť“. A aká bola rada na riešenie problému? Prijmi svoj tieň a zväčši ho. Každému porozprávaj aká si bohatá, čo všetko vlastníš a ešte chceš vlastniť, až sa sama zasmeješ na tejto malichernosti, ktorá pre teba stratí význam. Kým ju však potláčaš, jej význam narastá. Stalo sa. Po troch mesiacoch intenzívneho živenia „eguška“ sa zasmiala a žalúdok ju bolí už iba občas. Dnes je z nej iný človek. A to je ďalšie tajomstvo pochopenia života.
Sila prítomného okamihu
Ak sa totiž budete trápiť minulosťou, ľutovať čas, kedy ste nič nechápali a robili chyby, zasa upadnete do nešťastia. Ten čas ste potrebovali, inak by ste nedospeli tam, kde ste. A tu a teraz tiež neviete všetko a „páchate“ ďalšie chyby, na ktorých sa učíte. Je to neustále dookola škola života. Prišli sme sem učiť sa, nie užívať si. Kto to pochopí, môže si učenie užívať. Je to jednoduché. Len sa treba rozhodnúť. Zbaviť sa úzkosti, stresu, strachu z robenia chýb. Z omylov, za ktoré zaplatíme. A platíme za všetko, to je v poriadku. Aj z tej platby však môžeme mať radosť. Napríklad, že sme nezaplatili životom, iba niečím drobným. Veď, čo ťa nezabije, to ťa posilní.
Poučenie? Sila prítomného okamihu oslobodzuje. Sila minulého okamihu, aj keď je to myšlienka na najkrajšiu vec v našom živote, prináša utrpenie a sklamanie. (Čo bolo, bolo, terazky som…) Myslieť si, že je niečo dôležitejšie ako tu a teraz nás oslabuje. Odvádza nás od podstaty. Veď každý jeden okamih v našom živote je zmena, tak sa ju naučme vychutnávať. Oddajme sa jej. Aj keď prináša smútok. Bez neho by sme nepoznali radosť.
Stačí si napr. vypočuť Karla Kryla v piesni Děkuji. Ďakuje za nezdar, ktorý ho učí usilovnosti, za slabosť, ktorá ho učí pokore, za slzy, ktoré ho učia citu voči tým, čo túžia po súcite. Pre túžbu po kráse ďakuje za ošklivosť…Tento veľký bard nás učí svojimi piesňami chápať život, rovnako ako Tolle, Ruiz, idiánski starešinovia, duchovní liečitelia, ale sme to iba my, ktorí to musia pochopiť. Každý z nás sám za seba. Na základe svojich skúseností v súlade so správnym časom zrenia.
Niekedy je dobré niektoré zaujímavé semináre si po čase zopakovať, alebo si prečítať niektoré knihy s odstupom času. Dajú nám nové tu a teraz. A možno nastane aj AHA – efekt. Bleskové pochopenie, ktoré zasiahne každú bunku. Ktoré nám trebárs už nikdy nedovolí rozmýšľať nad tým, čo sa nestalo a prečo sa to nestalo, alebo nad tým, prečo sa to nestalo inak… Zažívať neustále minulosť je únavné a deprimujúce. Plakať za mladosťou a utešovať sa fotkami v albume je smutné. Zvaľovať vinu na iných je kontraproduktívne. Jediná možnosť ako vyjsť v ústrety šťastiu je, nájsť v sebe svetlo, radosť a dobrotu a učiť sa ich udržať, čo najdlhšie na povrchu. To neznamená, že potlačíte svoj hnev, žiarlivosť…, ale že si ich uvedomíte.
Dnes už doprajem dcére deň bez poučenia. Nech ma nezaradí medzi matky, ktoré treba zabiť, lebo s tým najlepším úmyslom „páchajú dobro na svojich deťoch“.
–
Erika Vincoureková
Súvisiace články:
– Nič nie je náhoda, ani smrť, ani šťastie
– 2019 – rok komunikácie, sebapoznávania, obetavosti a podpory Slovanstva
– 
