Energia vstupuje do ľudského tela v podobe centrálnych prúdov, formuje sa myšlienkami a pri výstupe nadobúda parametre zodpovedajúce dotyčným myšlienkam. Modelovaná energia sa prenáša do príslušného sektoru v priestore možností, čo vedie k materiálnej realizácii možnosti. Modulácia sa odohrá len za podmienky, že duša a rozum sú zjednotené.

V opačnom prípade myšlienková energia pripomína poruchy na rádioprijímači. Silou vnútorného zámeru môžete konať elementárne činy v materiálnom svete, ale materiálna realizácia potenciálnej možnosti v priestore možností prebehne len silou vonkajšieho zámeru. Ten vzniká, keď sa duša a rozum vo svojich snahách zjednotia. Sila zámeru je úmerná hladine energetiky. Vonkajší zámer predstavuje absolútne odhodlanie v kombinácii s vysokým energetickým potenciálom.

Energetiku možno navyšovať precvičovaním centrálnych prúdov a očistením organizmu. Transurfing však ponúka ešte jednu brilantnú metódu, ktorá dokáže rozšíriť kanály, a to vizualizáciu procesu.

Za účelom zvýšenia energie zámeru je potrebný samotný zámer. Nasledujúce pravidlo môžete prijať za svoje: moje kanály sa rozširujú a energia zámeru rastie. Ak sa budete zaoberať cvičením, venujte sa aj vizualizácii toho procesu. Ako si pamätáte, podstata vizualizácie procesu vyplýva z konštatovania faktu, že dnes je lepšie ako včera a zajtra bude lepšie ako dnes. Keď uvoľňujete energetické fontány, opakovane sa v duchu utvrdzujte, že vaša energia zámeru každým dňom vzrastá. Zámer tak bude sám seba udržiavať a postupne sa bude navyšovať aj energetika.

Nezabúdajte, že zámer zosilniť biopole musí byť očistený od potenciálov priania a dôležitosti. Úsilie a vypätie vynaložené v snahe posilniť energetické prúdy produkuje opačný efekt zápchy. Akékoľvek úsilie či vypätie vytvára nadbytočný potenciál, pretože dosiahnutiu cieľa prikladáte nadbytočný význam. Zámer však nemá byť vypätím, ale sústredením – a význam má len sústredenie sa na proces. Ak sa nejakému cvičeniu venujete s vypätím všetkých síl, ale rozum sníva o niečom vedľajšom, zbytočne plytváte silami i časom. Uvoľnite stisk úsilia a jednoducho sa sústreďte na činnosť.

Krok zámeru

Predstavte si bežného novorodenca, ktorého umiestnili do istého spoločenstva, kde ľudia starnú veľmi pomaly a dožívajú sa povedzme tristo rokov. Čo si myslíte, koľko rokov prežije on? Rád by som povedal, že hneď od narodenia nás vedú k štandardnému scenáru: zdravie vekom ochabuje, telo chátra a nakoniec umiera, pričom túto teóriu možno nepochybne podložiť obvyklými fyziologickými príčinami. Ak však proces starnutia budeme pozorovať z pohľadu teórie transurfingu, uvidíme niečo celkom iné – niečo ako vynútený presun. Dokonca možno povedať, že ide o najdlhší indukovaný prechod. Prebieha totiž pomaly, ale isto. Scenár starnutia je natoľko bežný a očividný, že nikoho nenapadne, aby o ňom pochyboval. Pokusy zmeniť ho viedli len k vynachádzaniu rozličných elixírov a dokonca ani výsledky súčasnej farmakológie a genetiky neprinášajú viditeľné ovocie. Z toho možno vyvodiť, že fyziologické faktory predstavujú len určitý zlomok v procese starnutia. Len ťažko možno vyhodnotiť, aký dielom sa na ňom podieľa indukovaný presun. Ale ani to nie je dôležité. Hlavné je, aby ste pochopili, ako sa všetko deje.

Od najranejšieho detstva ste stopercentne presvedčovaní, že proces starnutia je nevyhnutný. V priebehu života získavate kopu dôkazov tak z cudzej, ako aj z vlastnej skúsenosti. Každé jubileum je sprevádzané okázalými blahoželaniami dobrého zdravia a množstva ďalších rokov, hoci všetci veľmi dobre chápu, že tieto gratulácie nič neznamenajú a nemajú na scenár ani najmenší vplyv. Naopak priania v preklade do jazyka faktov oznamujú, že zdravie už nie je to, čo bývalo, a že aj roky plynú. Zatiaľ ide len o drobné kolísanie alebo skôr pohrávanie deštruktívneho kyvadla. Skôr alebo neskôr sami pre seba konštatujete, že pred desiatimi rokmi ste mali síl a energie oveľa viac. O takéto myšlienky by ste sa radi s niekým podelili. Spoločníci sa v tom momente nájdu a veľmi radi s vami túto myšlienku rozvedú – téma chorôb býva v spoločenských konverzáciách rovnako obľúbená ako počasie. Ak sa podobných rozhovorov budete zúčastňovať, tiež budete vyžarovať energiu na frekvencii deštruktívneho kyvadla, teda pristupovať na jeho hru.

Kyvadlo vám môže podsunúť podnet v podobe nevoľnosti či choroby, čo vás veľmi znepokojí a prinúti, aby ste si pre seba pripustili: „Zdá sa, že som ochorel.“ Je to vaša odpoveď na frekvenciu kmitania kyvadla, ktoré tak získava energiu a znova do vás rýpe – a to niečo vás bolí ešte viac. Idete k lekárovi, ten vám ochorenie potvrdí a proces sa ďalej rozvíja. Kyvadlo ťaží energiu a rozhojdáva sa ešte mohutnejšie. Keď nastupuje kríza, kyvadlo z vás vytiahlo, čo mohlo, takže vás necháva na pokoji a vy sa začínate uzdravovať – pokiaľ vás, samozrejme, indukovaný presun ako svoju obeť nezavial na dráhu života, kde ste invalidom. Rozumná otázka znie: čo z toho vyplýva? Že nemáme chodiť k lekárovi ani brať lieky a choroby máme hodiť za hlavu? Rozhodne nie, pretože keby ste vzdali liečbu už nastupujúcej choroby, namiesto cesty von z hry by ste narazili na nezodpovednú povrchnosť. Týmto sa vás snažím nabádať, aby ste sa nenechali vtiahnuť do hry.

Pokojne sa spýtajte kolegu v zamestnaní: „Prečo si nebol v práci?“ na čo on zakaždým rovnako odpovie: „Bol som chorý.“ Pozorne sledujte: nie liečil som sa, ale bol som chorý. Na otázku: „Čo je s tebou?“ bude nasledovať odpoveď: „Som chorý.“ Odpovedať na danú otázku nejakým variantom typu „liečil som sa (liečim sa)“ by bolo neprirodzené. To preto, že ľudia si tak navykli hrať hru na chorobu, že vyliečenie ako také nie je považované za cieľ, ale len za atribút, vedľajší prejav hry. Hra s deštruktívnym kyvadlom začína tým, že ochotne prijímate symptómy choroby alebo inými slovami, chytáte sa za koniec špirály indukovaného presunu. Prvý podnet kyvadla možno nechať preletieť; ak nebudete brať symptómy vážne, pokojne ich odmietnite a zabudnete na ne. Ak sa vám to nepodarí, kyvadlo možno utlmiť tým, že prijmete základné preventívne opatrenia. Ak ste však predsa ochoreli, nehrajte hru na chorobu, ale na liečenie.

Hrať sa na chorobu znamená pasívne trpieť, zúčastňovať sa rozhovoru o rôznych boliestkach, vzdychať, ľutovať sa, náladovo vyžadovať od ostatných poľutovanie a starostlivosť, považovať aktuálny pocit, že sa cítite zle, za trvalý atribút, príliš sa svojou chorobou zaoberať, ochotne hľadať a hltať informácie v súvislosti s neduhmi. Hrať sa na liečenie znamená konať aktívne, zaujímať sa o metódy uzdravenia, snažiť sa viesť zdravý spôsob života, zaujímať ku chorobe humorný postoj, klásť dôraz na to, aby ste sa cítili lepšie, smerovať k zdraviu a stýkať sa s ľuďmi, ktorí zastávajú ten istý postoj.

Vidíte, ide o dve celkom odlišné hry. Hry na chorobu sa zúčastníte v role pasívnej obete, pričom vyžarujete energiu na frekvencii deštruktívneho kyvadla, a preto vás so sebou sťahuje indukovaný presun. Zato v hre na liečenie vystupujete v role tvorcu, aktívneho strojcu a pána alebo inak povedané, sami nakladáte so svojím osudom, a teda prechádzate na zdravé dráhy života. Ak sa teraz pokúsite hrať hru na liečenie, v duchu sa spýtajte, či ju hráte dostatočne úprimne. Pomerne často totiž môžete sami seba klamať: napríklad tým, že rozum určite pochopí, že treba viesť zdravý spôsob života, vzdať sa škodlivých zlozvykov, pravidelne cvičiť, konzumovať zdravú stravu a tak ďalej. Lenže v skutočnosti sa staré zvyky zakorenili veľmi hlboko, takže pravidlá zdravého životného štýlu sa snažíte dodržiavať preto, že je to treba, ale inak vám je to úplne jedno.

Vtedy nejde o čistú hru, ale o nejakú variáciu na tému „som chorý a niekto ma lieči“. Od hry na chorobu sa v zmysle energetického plánu v ničom nelíši, pretože na liečenie sa nesnažíte hrať z presvedčenia, ale z donútenia. Zámer teda nie je ani čistý, ani úprimný, a preto tomu bude zodpovedať aj výsledok. Skvelým modelom nečistej hry sú pokusy predstaviteliek nežného pohlavia, ktoré sa snažia schudnúť. Mučia sa diétami a dopúšťajú sa na sebe násilia: „Ja som chorá a oni ma liečia.“ Nenávidia svoju hmotnosť a postavu – vy však viete, že takto našli vynikajúci spôsob, ako vyžarovať energiu na frekvencii dráhy života, kde sú figúra i hmotnosť presne také, aké sú. Ony tie diéty rady nemajú a chcú jesť to, na čo sú zvyknuté. Ak teraz náhodou aj vy koketujete s chudnutím, zanechajte toto nezmyselné týranie samých seba. V lepšom prípade aj tak dosiahnete len nevýznamné dočasné výsledky. Ak totiž na sebe konáte násilie, podvedomie sa bojí, bráni a nakoniec si vezme svoje – potom nemôžete čakať nič iné, len to, že akonáhle prestanete s diétou, ešte viac priberiete. Na tomto mieste možno vyvodiť jediný záver: ak chcete prekypovať zdravím a krásou, zmeňte svoj životný štýl. Znamená to zahodiť staré zvyky a vypestovať si nové, no nie z nutnosti, ale z presvedčenia. Je nevyhnutné, aby ste mali zámer, a ten musí byť čistý. Pokiaľ sa budete správať ako doteraz, nedokážete vyžarovať energiu na frekvencii svojich zdravých dráh života, a teda ani na ne prejsť. Všetko nie je také ťažké, ako sa môže zdať. Vymeniť zvyky je len otázkou zámeru a času a ani času nakoniec nie je treba toľko. Výber závisí od vás.

---

Text je úryvkom z knihy:

Transurfing je metóda, ktorá vás naučí cielene riadiť svoj život. Na základe vedomého zámeru vieme ovplyvniť, čo sa stane našou realitou. Náš vesmír je totiž akýsi „priestor variant“, z ktorých si môžeme voliť tie možnosti, ktoré chceme. Na to však treba poznať určité zákony a súvislosti, riadiť sa nimi a dodržiavať potrebné podmienky. Bežný človek je len pasívny účastník diania, bezmocná obeť nevyspytateľných náhod a množstva vonkajších faktorov. Vesmírne zákony, ktoré určujú, čo sa nám deje, väčšina ľudí totiž vôbec nevníma a nechápe. Vadim Zeland vám ich však vysvetlí a názorne ukáže, ako ich začať využívať vo svoj prospech.
 Ak sa rozhodneme začať žiť ako vedomý tvorca, môžeme sa stať pánom svojej reality! 

Toto vydanie obsahuje všetkých päť základných kníh Vadima Zelanda. 

Knihu kúpite za najlepšiu cenu v našom eshope TU

---

---

---

---